Konečne som sa dostala k písaniu. Je toho strašne veľa, s čím mám v pláne sa s Vami podeliť, ale asi to kvôli prehľadnosti radšej rozdelím do viacerých kratších príspevkov.

Začneme pekne od začiatku. To znamená od mojej cesty na Taiwan. Z domu sme vyrážali v sobotu 26.8.2017 pred obedom. 17:40 som odlietala, smer Budapešť – Dóha. Let tvral asi 5 hodín a keď sme pristáli v Dóhe (hlavné mesto Kataru, blízko Dubaja, keby niekto nevedel (ani ja som to nevedela)) bola som len v nemom úžase z toho letiska. Moderné, luxusné, obrovské.

Jediná vec tam nebola stará, škaredá, či dokonca nevyleštená. Fakt som sa cítila ako v inom svete. Hamad International Airport. Keď niekedy budete mať príležitosť letieť cez Katar, nemajte obavy. Žiadny teroristi, ale zážitok z nádhernej architektúry a komfortu. Bez problémov som našla svoju odletovú bránu a počkala na svoj druhý let. Dóha – Hong Kong. Toto bol môj najdlhší let. Trval 8 hodín. Samozrejme v lietadlách servírovali výborné jedlo, dali sa pozerať filmy, hrať hry atď., takže čas prešiel celkom rýchlo. Po pristátí v Hong Kongu sa však veci trošku skomplikovali. Popravde, viac ako len trošku. Menila som leteckú spoločnosť, takže ma poslali znova na check-in. No a po prvé nájsť svoj check-in a po druhé vystáť rad na obrovskom a preplnenom Hong Kongskom letisku bolo pre mňa v danej situácii ešte ťažšie a časovo náročnejšie, ako to znie. Medzičasom som dostala aj email o zmene času môjho letu, takže som si nebola istá vôbec ničím. Keď som sa ku okienku konečne dostala, povedali mi, že už je neskoro a pre môj let už check-in skončil. Zmeškala som lietadlo. V krátkosti skúsim zhrnúť, čo sa dialo nasledujúce hodiny po tejto nepríjemnej správe. Chodila som po letisku, pýtala sa ľudí (ktorí mi nerozumeli a ani ja im) čo mám robiť, čakala na človeka z mojej leteckej spoločnosti, ktorý aj tak nikdy neprišiel, no najhlavnejšie, neustále som komunikovala s rodinou a s rotariánmi na Taiwane, ktorí sa mi snažili pomôcť, ako sa len dalo. Po čase som prišla na to, že najlepší spôsob, ako v Hong Kongu niečo normálne vybaviť, je dať ľuďom môj telefón do ruky a nechať rozprávať rotariánov po čínsky za mňa. Takže nakoniec sa všetko vyriešilo tak, že mi kúpili letenku na ďalší deň (samozrejme preplatím im ju). Iba vtedy bolo totiž voľné miesto. A to iba business trieda. Nečakaný zážitok naviac – noc strávená na letisku v Hong Kongu. Ráno, keď prišli do práce ľudia z mojej spoločnosti Eva Air, som šla hneď ku check-inu a doterajší horor sa zrazu premenil na rozprávku.  Pani za pultom len čo si pozrela moju letenku, začala vybavovať, aby sa našla a dostala do lietadla moja batožina a mňa poslala do business lóže, kde som mohla počkať až do poobedia.

A poobede som už konečne sedela vo svojom posledom lietadle (smer Taipei a nie Kaohsiung ako to malo byť pôvodne) a užívala si výhľad z pohodlného sedadla.

Na letisku v Taipei ma čakal jeden rotarián, ktorý ma odviezol na vlakovú stanicu. Ani nie o dve hodiny som vysokorýchlostným vlakom prvýkrát vchádzala do mesta, ktoré bude tento rok mojím domovom. Privítanie bolo skvelé. Prišla rodina a veľa ľudí z tunajšieho Rotary dištriktu, ktorí majú na starosti výmenný program a ktorí dlho do noci nespali, aby mi zaobstarali letenku.  Naozaj ma mrzelo, že som im narobila zbytočné problémy, ale oni boli aj napriek tomu veselí a ústretoví. Po mojom privítaní sme sa pobrali s rodinou domov. Konečne. Na moment, keď budem doma, som sa na letisku v Hong Kongu tešila asi tak, ako na nič iné.

Další články od Barbory

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!