2. – 4. marca sme sa všetci výmenní študenti zúčastnili jedného ďalšieho výletu, ktorý pre nás rotariáni pripravili. Bol to trojdňový výlet do mesta Taitung (v ktorom sme raz už boli) v období, keď vrcholil sviatok lampiónov. V tomto meste oslavujú tento sviatok netradičným spôsobom a práve na to, sme sa išli pozrieť. Istých obetavých mužov tu každoročne oblečú iba do červených trenírok, zakryjú im tvár uterákom a do ruky dajú vetvičku (ktorá im má akože nejako pomôcť) a postavených na nosidlách ich zvihnú do výšky a nosia dokruhu popri dave, ktorý do nich hádže petardy. Áno, na holú kožu do nich ľudia hlava nehlava hádžu petardy.
Dôvod alebo teda legenda, ktorá za tým celým stojí, tiež nedáva oveľa väčší význam. Sú dokonca dve. Obyvatelia sa asi rozdelili na optimistov a pesimistov, keď sa tento príbeh tradoval z generácie na generáciu. Jedna legenda vraví, že istý boh Han Dan sa bál zimy a tak si ho ľudia počas týchto osláv uctievajú, že zapaľujú petardy, aby bolo teplejšie (??? okej, poďme ďalej, tá druhá je ešte lepšia). Legenda číslo dva hovorí taktiež o Han Danovi, no tentokrát nadobudol iné povahové vlastnosti a obyvatelia mesta ho vraj považovali za lokálneho gangstra, ktorý mohol za všetko zlé, čo sa dialo. Jeden rok ho chceli opiť a zabiť petradami, a to je vraj význam, ktorý táto tradícia nesie dodnes.
V skratke a bez legiend, ktoré sú nepochybne trochu (trošičku) pritiahnuté za vlasy, slúži sviatok na vyháňanie zlého, zbavenie sa zlých pocitov… Tento špeciálny sviatok je známy po celom Taiwane, ľudia sa na to chodia pozerať, takže je to celkom veľká atrakcia (ukazujú to v televízii a pod.).
Keď sme sa na to boli pozrieť my, dostali sme ochranné rukavice, čiapku, uterák a rúško a to sme pritom boli iba v dave. Traja odvážlivci spomedzi nás si to dokonca aj vyskúšali a aj keď to znie hrozivo, nikto z nich nebol doráňaný. Keď sme však prichádzali na miesto, zahliadli sme jedného pána, ktorý teda neskončil najlepšie. Naozaj mal popáleniny po celom tele. Výmenných študentov možno šetrili a to ako ten pán vyzeral, je asi klasika. Každopádne zážitok to bol, no nemôžem povedať, že by sa mi páčili sviatky, pri ktorých si ľudia schválne ubližujú na zdraví.
Ako súčasť sviatku lampiónov by pravdaže mali byť radšej lampióny. Takéto krásne boli v mestskom parku a boli ešte krajšie po zotmení, keď sa rozsvietili.
Na druhý deň nás zobrali na miesto, kde sa pestuje čaj a sami sme si mohli vyskúšať jeho zber.
Po trvdej práci nasledovalo bicyklovanie popri ryžových poliach.
Tretí deň sme mali na programe futbalový zápas s miestnou školou (hral iba tím hráčov, ktorí boli akože z nášho dištriktu najlepší) a potom ako sme prehrali sa šlo oddýchnuť do termálnych prameňov (hot springs), čo je na Taiwane veľmi populárne.
To je všetko o aktivitách prvého marcového víkendu. Nasledujúci príspevok bude o jednej z najúžasnejších vecí, ktoré sa počas mojej výmeny stali – výlet do Japonska! Neviem, kedy sa mi ho podarí napísať, pretože v budúcich dňoch ma čakajú ďalšie veľké výlety, no určite tu onedlho bude.
Pomóc, 1. máj, už sa to nejako veľmi kráti. Tak pá, nabudúce.
P.S.: Iba menšia zaujímavosť z Taiwanského života. Zo školy som dnes odišla trochu skôr a šla som do mestskej knižnice, v ktorej teraz sedím a píšem tento článok. Sú tu také dlhé stoly pozdĺž okien a práve si pred chvíľou veďla mňa sadol nejaký človek, zložil hlavu a zaspal :). Pardon, ak je to neslušné, že som ho odfotila, ale myslím, že to treba vidieť, aby človek vedel pochopiť, aké je to tu úplne normálne.
Další články od Báry
