Tainan je mesto vzdialené od môjho mesta Kaohsingu asi hodinu cesty autom no výmenný študent sa tam predsa len tak ľahko nedostatne, pretože Tainan patrí do iného Rotary dištriktu a na cestovanie za hranicu dištriktu potrebujeme výpisať formuláre a podobné otravnosti, takže keď sa tam človek dostane, cení si to o čosi viac.

Do Tainanu som šla počas mesačných prázdnin, ktoré tu boli v období čínskeho nového roka (ten bol presne 16. februára). Bývala som pri svojej host tete a ujovi (teta bola mojej host mamke z prvej rodiny staršia sestra) spolu aj so sesternicou, ktorá prišla na prázdniny domov z Číny, kde študuje na vysokej škole. Táto rodina sú veľkí cestovatelia, pretože pred istým časom bývali v Južnej Afrike, kde sa sesternica aj narodila, takže majú aj veľmi dobrú angličtinu a celkovo trošku západnejšie správanie. Boli to ľudia, ktorí veľa žartovali, vymýšľali aktivity, vodili ma na krásne miesta a varili výborné jedlo, takže bývanie s nimi týždeň v Tainane, v krásnom dome, ktorý majú zariadený podľa Fengshui, som si naozaj užila.

 

Čínsky nový rok je tunajší najvýznamnejší sviatok. Trávila som ho už s mojou druhou host rodinou a to na ostrove pri Kaohsiungu, odkiaľ pochádza host mamke a kde bývajú jej rodičia. Stretla sa tam celá rodina a oslavy spočívali v tom, že 15. februára večer sa rozdávali červené obálky s peniazmi (červená je v čínskej kultúre šťastná farba). Určite nechcem dojem z tohto sviatku nejako znehodnocovať, no musím povedať, že som bola trošku sklamaná. Čakala som, že keď toto je u nich niečo ako naše Vianoce, že to bude mať istú atmosféru, že uvidím nejaké pekné tradície. No stretnutie rodiny a výmena obálok, to bolo celé. Ani veľká spoločná večera. No tak to bolo v mojej rodine, možno v iných je tých tradícií viac. Napriek tomu víkend na ostrove bol krásny. Keď už pre nič iné tak preto, že ten ostrov je krásny sám o sebe.

Áno! 25. februára sa v Kaohsiungu konal medzinárodný Kaohsiung Mizuno maratón a ja som sa prihlásila na Ultra polmaratón, čo je 25 kilometrový beh. O tom, že by som v Kahhsiungu mohla zabehnúť polmaratón som snívala ešte na Slovensku a sen sa stal skutočnosťou. 3 mesiace seriózneho tréningu sa vyplatili (pred tým som behavála občas tiež, ale iba krátke vzdialenosti) a ja som na vlastné prekvapenie skončila tretia v mojej kategórii zo 44 (674. z celkovo 7658), z čoho mám obrovskú radosť. Celé podujatie bolo perfektne zorganizované a počas behu som videla miesta v Kaohsiungu, aké ešte nikdy pred tým. Behať popri ostatných bežcoch ma motivovalo k lepšiemu výkonu, hoci posledné kilometre boli skutočne veľmi náročné. Niet však nad ten pocit, ako prejsť cieľom a dostať zaslúženú medailu.

Další články od Báry

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!