A bolo to tu. Posledné dni pred odletom prišli skôr ako som očakával. Doma som sa rozlúčil so starými rodičmi a po ceste do Bratislavy sme sa zastavili u druhej babky s ktorou som sa takisto rozlúčil. Lietadlo mi odlietalo z Viedne 23. Augusta o 10:40, ale s rodičmi sme sa rozhodli, že pricestujeme do Bratislavy o deň skôr a tam prespíme u známych, aby sme nemuseli ráno vstávať veľmi skoro. Bolo to určite lepšie rozhodnutie, ako zostať v Žiline a vstávať skoro ráno.
Tam sme prespali jednu noc a ráno o šiestej sme sa konečne vybrali na Viedenské medzinárodné letisko. Check-in som si spravil online, ale čo ma prekvapilo bolo, že som si batožinu odbavil samoobslužne. S rodičmi a bratom sme si ešte sadli na kávu, ale priznám sa, že ja som si nemohol dať nič. Nakoniec už prišiel ten okamih kedy som sa musel s rodičmi rozlúčiť. Moji rodičia si veru aj poplakali. Ja som bol ale len nervózny ako táto moja cesta asi dopadne.
Výhľad z okna som nemal, lebo som sedel v strede
Palubné jedlo
Host rodina u ktorej zostanem približne do konca Januára
Cez kontrolu som prešiel bez problémov a hneď som aj našiel môj gate. Teraz neviem či si niekto všimol moje rotary sako, lebo zamestnanci nevyzerali že by si ho všímali, lenže keď som nastúpil do lietadla na miesto čo som si kúpil, tak za mnou prišiel chlapík že tu sedí on. Nevedel som čo mu mám na to povedať keď viem že som si to sedadlo kúpil. Nakoniec prišla letuška, skontrolovala palubné lístky a zrazu mi povedala, že tu nesedím, ale moje miesto je v bussines class. Nevedel som ako reagovať ale proste som si sadol do najlepšej triedy v lietadle s kopec priestorom na nohy a s obsluhou, ktorá mi furt niečo ponúkala. Dokonca som mal priamy let z Viedne do Bostonu takže by som povedal že môj let nemohol byť lepší.
Cez vízovú kontrolu som prešiel celkom jednoducho a dostal som sa do USA. Na batožinu som si síce chvíľu počkal, ale dorazila. Stretol som sa so svojou rodinou a vydali sme sa autom do ich domu v prímorskom mestečku Dartmouth. Za tých pár hodín čo som bol tu som sa stretol s druhou rodinou a counselorkou na večeri kde som mal výborné rybacie tacos. Tento blog akurát píšem po cyklistickom výlete s mojim host tatkom, ktorý mi poukazoval Dartmouth a s ktorým som si pozrel aj školu do ktorej budem chodiť. Zatiaľ iba zvonka.
Boston
Rybacie tacos na večeri s host rodinou
Ďaľšia fotka z Bostonu
Dnes máme ešte na pláne ísť na pláž a s host sestrou idem neskôr večer von s jej kamáratkami trochu sa zoznámiť. A to bude zatiaľ všetko. Na to, že to je prvý blog tak je toho asi celkom veľa. No dobre teda zase pri ďaľsom blogu kde už budem písať aj o mojej novej škole.
Další články od Kristiána
Výlety a zasa výlety
Tento blog bude teda nabitý výletmi po rôznych častiach americkej pôdy. Za tento mesiac som...
Coming to the USA!
Cez vízovú kontrolu som prešiel celkom jednoducho a dostal som sa do USA. Na batožinu...
Bol som u Prezidenta USA (skoro)
Začnem pekne po poriadku. V strede týždňa som prišiel zo školy a prichystal som si...
