Zhrnúť 10 najšialenejších mesiacov môjho života do jedného článku je nemožné. Na kultúrny šok, ktorý som prežívala prvé týždne, by ma nedokázali pripraviť ani mesiace školenia. Od banálnych vecí ako vysoká vlhkosť vzduchu, ktorá pôsobila, že sme sa stále potili, až po fakt, že škola síce začínala o ôsmej ale museli ste v nej byť už od siedmej… V mojom meste som bola jediná beloška, najvyššia z celého ročníka a ak som náhodou neprišla v uniforme, ľudia si mysleli, že som nejaká podnikateľka.
Taiwan ma podobnú rozhlohu ako Slovensko. Obyvatelia však bývajú len na východnom pobreží. Taiwan má 20 miliónov obyvateľov. Takže preplnené metro, zaseknuté výťahy, upchaté ulice boli samozrejmosťou. Neexistovala tam žiadna ,,špička“, plno tam bolo stále. Rozdiely prišli aj v stravovaní, pretože základ bol ryža, ryby, morské plody, tofu a čaj. Čaj, čaj, čaj a ešte viac čaju. Moji rodičia boli zhodou okolností čajoví nadšenci a čajoví majstri. Dvakrát do týždňa chodili do čajových domov, kde sa o čaji učili, prednášali, čítali, degustovali a rozoberali zo všetkých strán. A ak niekomu nechutil čistý čaj, na každej ulici ste si mohli kúpiť bubble milk tea. Sladký čaj s mliekom a želé perličkami. Dokonalé, sladké, osviežujúce… Kameň = úrazu môjho rozpočtu.
Obrovský šok bola škola. Vedela som, že taiwanská škola je oveľa prísnejšia a intenzívnješia ale toto som naozaj nečakala. Hodiny trvali 50 minút, prestávky maximálne 5 minút,učitelia hovorili do mikrofónov aby ich ani len náhodou nemohli študenti nepočuť. Na Taiwane platí: Čím si starši, tým si múdrejší, čím si múdrejší tým si dôležitejší. A preto, učitelia boli veľmi, veľmi dôležití a vždy mali pravdu. Raz som len jemne naznačila učiteľke výtvarnej, že Egon Schiele naozaj nie je to isté ako Pablo Picasso ale vysmiala ma a povedala, že tomu nerozumiem. A keď učiteľ na angličtine priniesol Twilight ako prípad lásky v literatúre, len som si zahryzla do jazyka.
Čínština jeden z najzložitejších jazykov na svete. Naozaj, je to pravda. Obzvlásť keď ste ako ja, hluchý ako poleno, nepočujete melódiu ani v jednej pesničke a máte sa učiť jazyk ktorý ma 4 rôzne tóny. No, stalo sa mi, že keď som si od mamy vypýtala jedlo, vlastne som jej povedala, že idem spať. Každý deň som na ulici niekoľko krát počula Beethovenove a Mozartove skladby. Nie, Taiwanci nie sú nadšenci klasickej hudby. Tieto zvuk vydávali smetiarske autá, ktoré jazdili po uliciach a vyhrávali aby sme vedeli, že je načase ísť von s odpadkami. A recyklovalo sa všetko, všecičko! A toto bolo len zopár rozdielov v krajine ako takej.
Nespočetné množstvo rozdielov je v ľuďoch. Od maličkostí ako zmysel pre humor až po závažné veci ako životné ciele a priority. Tých desať mesiacov v tomto inom svete mi otvoril oči ako nič pred tým. Neviedlo to len k úžasným zážitkom, priateľom na celý život a skúsenostiam. Naučilo ma to pochopiť a rešpektovať iné pohľady na život či iné životné štýly. Byť otvorený novým veciam a nebáť sa ich je v dnešnej dobe veľmi dôležité a som vďačná, že som sa to naučila.
Naša exchangerská skupina
Výlet na juh, kde sú krásne pláže
Budhistická Hora
Mestský prístav
Volkánový Národný Park
Rotary Eventy
TAIPEI 101
Další články od Alžběty
