Dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer. Pozdravujem vás z tridsať-stupňového São Paulo so spáleným chrbtom, uzavretým semestrom a nie tak úplne vianočnou náladou. Stromček už síce stojí v obývačke, no ja ako aj veľa ďalších deciek zo severnej pologule jednoducho nevieme pochopiť princíp vianočných svetielok bez zimy. Ako tu také Vianoce vlastne prebiehajú Vám pravdepodobne opíšem už v nasledujúcom článku. Momentálne mám však za sebou zas a znovu kopu zážitkov, ktoré tu (hlavne pomocou fotiek) zhrniem.
Celý október a jedna neskorá párty počas novembra sa niesli v duchu čarodejníc a dobrej nálady. Umelých pavúčikov som na tvári mala nalepených viackrát než to dokážem spočítať.
Naši rotexáci nás zobrali do školy samby. Mali tam totiž nácvik na karneval, ktorí sa tu tradične koná vo februári. Srdce mi bilo ako divé zatiaľ, čo stovky Brazílčanov spievali, hrali na tradičné nástroje a tancovali tak bezstarostne a nadšene, že som z toho mala ústa až po zem. Celé sa to odohrávalo v obrovskej tanečnej hale a skôr než som sa stihla spamätať tak ma nejaká tanečníčka vtiahla medzi nich a stala som sa súčasťou sprievodu.
Po tomto krásnom víkende nasledoval celkom kľudný týždeň, teda aspoň časť z neho. So skupinkou výmenných študentov som išla v stredu večer na bowling, teta ma zobrala do múzea ilúzií a v piatok bol sviatok, počas ktorého som plánovala dospať minulé víkendy. Urobila som však tú chybu, že som sa počas písania si s budúcim host otcom priznala, že štvrtkový večer som s nikým nemala plány. Do hodiny mi už trúbil pred domom a ja som sa tak so smiechom vychystala na ďalšiu šialenú noc.
Počas cesty v aute ma oboznámil s faktom, že jeho dlhoročná kamarátka menom Liv Moraes je dcéra známeho brazílskeho akordeonistu José Domingos de Morais, známeho ako Dominguinhos a práve v ten večer mala show ani nie pol hodinu od nás, na ktorú mal on vstup grátis a ja ako jeho “dcéra” tiež. Cestou sme do auta nabrali ďalšia tri jeho kamarátky a okolo jedenástej sme dorazili do klubu Forró.
Forró je brazílsky štýl hudby a tanca, ktorý ja rada opisujem slovami “samba na steroidoch”. Môžete si to interpretovať ako len chcete . Je viac typický pre severné regióny Brazílie, no tancuje sa aj tu v São Paulo ak človek vie, kde ísť.
V pondelok som sa počas celkom nudnej hodiny matematiky rozhodla, že si spravím niečo ako list želaní, ktoré by som chcela stihnúť pred mesačným Northeast Dreamtrip výletom, ktorý ma čaká v januári. Hneď prvú vec, čo som na neho napísala bolo, že chcem ísť na pláž. Naposledy som na nej bola asi dva mesiace dozadu a vtedy mi počasie moc neprialo. Neviem, či sa mi môj druhí host otec naučil čítať myšlienky, ale do hodiny sa mi ozval kamarát Francúz Robinson, ktorý u neho momentálne býva, že ho o deň na to plánuje zobrať do pobrežného mesta Guarujá a či by som sa ja spolu s Manakou nechcela pridať.
V stredu bol znovu štátny sviatok a mne sa úprimne vstávalo dosť ťažko hlavne z dôvodu, že som toho s boľavým chrbtom moc nenaspala, no host teta mala už kúpené lístky do Zoo, takže som sa o ôsmej dovliekla k Manake domov, kde som zistila, že aj Robinsona slnko moc nešetrilo. Mana nás oboch vysmiala, no my sme boli ešte príliš prispatí na to, aby sme jej to nejako vrátili. Znova sme sa natreli (tentokrát silnejším) opaľovacím krémom, na hlavu som si uviazala moju ikonickú bandanu a vybrali sme sa smerom zoologická záhrada.
Ďalší víkend som okrem jednej párty so spolužiakmi v sobotu večer a krátkej návštevy trhu strávila hlavne doma. Keďže mi došlo, že už som sa pomaly skoro dva a pol týždňa (a starým rodičom ešte dlhšie) neozvala domov tak som obvolala mamu aj obidve babky. Bolo veľmi zvláštne môcť skoro tri hodiny vkuse používať slovenčinu.
Na záver mesiaca som sa musela pripraviť na tzv. “trh národov”. Decká, čo sa chystajú na výmenu budúci rok sa na tejto akcií môžu porozprávať s terajšími inboundmi, ktorí ich viacmennej majú nalákať, aby sa vybrali na rok práve k nim. To sa ľahko povie krajinám ako USA či Francúzsko, hlavne keď tu z každej majú po päť inboundov minimálne, no ja so skupinkou ďalších “osamelých” národov sme si každí museli vyzdobiť stôl, pripraviť jedlo a ešte im predtým než načneme skutočne opisovať naše krajiny vysvetliť, kde sa vlastne nachádzajú.
V piatok večer pred celou akciou som rýchlo napiekla (ako ich moja úžasná mama nazvala) “vanilkové skororožky” a v sobotu o ôsmej ráno už som si zdobila stôl vlajkami a začínala som brazílskym outboundom vysvetľovať, kde vlastne sa tá moja maličká krajina nachádza. Bola som príjemne prekvapená lebo aj keď väčšina z nich netušila čo je Slovensko zač tak mali veľa otázok a predstava sa tam ísť minimálne pozrieť veľa z nich celkom lákala.
Po náročnom dni ma ešte čakalo veľké balenie. 1. decembra som totiž oficiálne zmenila rodinu. Bol to veľmi zvláštny pocit odísť od mojich prvých host rodičov, ale pri večernom lúčení mi povedali, že odteraz som navždy istým spôsobom ich slovenská dcéra a ak by som čokoľvek potrebovala tak sa u nich môžem kedykoľvek zastaviť.
Moju druhú rodinu už som však poznala celkom dobre dávno predtým než som sa k nim oficiálne presťahovala. Zaujímavé na nich je, že tam mám vlastne tri domy. Host rodičia sú rozvedení a každý býva sám. Majú však super vzťah a správajú sa ako najlepší priatelia. Ich dcéra je už teraz prakticky ako moja sestra. K tomu tu ešte mám host-babku, ktorá u Rotary pôsobí už dlhé roky a v jej domácnosti sa vystriedalo vyše pätnásť výmenných študentov na krátkodobých aj dlhodobých pobytoch. K nej som si aj toho večera presťahovala všetky kufre. Všetci čo ma poznajú hneď pochopia, prečo mi jej domácnosť veľmi vyhovuje – jej domáci miláčikovia sú dve neskutočne chlpaté mačky. Chvíľu však potrvá než si však zvyknem na každodenný život s novými ľuďmi, ale budem mať možnosť s nimi tráviť omnoho viacej času. Zajtra sa musím v škole ukázať tento rok posledný krát. Začínajú mi totiž letné prázdniny.
Další články od Pavly
Samba, Forró, pláže a šialený koniec mesiaca
Dobré ráno, dobrý deň, dobrý večer. Pozdravujem vás z tridsať-stupňového São Paulo so spáleným chrbtom...
Prílet alebo Oi Brasil!
Čakalo na mňa viac ľudí než som predpokladala. Všetci ma vyobímali akoby sme boli starí...
Northeast Dreamtrip
Northeast Dreamtrip je dvadsaťosemdňový výlet po celom severovýchode Brazíle zahŕňajúci deväť miest s celodennými aktivitami...
