Moja výmena začala na letisku v Mineapolise, bola som neskutočne vystresovaná a takmer som sa zosypala tam. Keď som uvidela svoju host rodinu, ukludnila som sa a bola rada, že už niesom sama. Po príjazde domov som zaspala okamžite.
Na druhý deň som vstala a už ma čakali povinnosti čo sa týka klubu a školy. Na ďalší deň mi začínali tréningy. Každé ráno a vždy po škole ale plávanie si to vyžaduje všetko alebo nič. Veď sme prekonali rekord školy takže to stalo zato. Futbalové ihrisko sa stalo mojim domov môj host otec bol had coach takže som o to viac milovala nás tým a vrieskala môjho brata meno vždy keď urobil touch down.
Milovala som hry a milovala som šport vo všeobecnom smere. Moja prvá rodina boli úžasný ľudia ktorý ma milovali a začlenili do rodiny no a potom prišiel čas sa odsťahovať do ďalšej rodiny. Bolo to ťažké ale zvládla som to. Začala basketbalová sezóna a ja som si našla kamarátky na cely život – moju ďalšiu rodinu, môj tým. Basketbal urobil môj výmenný pobyt nezabudnuteľný.
V škole som nemala zle známky, na obedoch som sedela s najlepšími ľuďmi a mala som skvelú host rodinu, nič mi nechýbalo. No potom prišlo zranenie ale tak to býva ak robíš niečo naplno. No moja rodina mi pomohla a hrala som ďalej. S druhou rodinou som si urobila neskutočný vzťah, za ktorý som vďačná. Prišiel čas posunúť sa do ďalšej rodiny. Plakala som týždeň, lebo som sa chcela vrátiť, no nakoniec až teraz si uvedomujem ako ma oni prijali od začiatku. Nikdy by som nepovedala ako tri rozličné rodiny vedia tak prírast k srdcu a za koľko im budem vďačná. Môj rok bol skvelý lebo som si našla rodinu.
Další články od Moniky
