Prečo práve Bolívia? To je častá otázka. Mne to bolo v podstate jedno, kde strávim môj výmenný rok. Ale chcela som ísť niekam do Južnej Ameriky kvôli španielčine a kvôli tomu, že ma to tam popravde vždy lákalo. Neviem čím to bolo, ale mala som taký pocit. Tak som si teda do preferencií krajín navolila na 1. miesto všetky španielsky hovoriace krajiny z Južnej Ameriky, ktoré mi Rotary ponúkalo a presnejší výber už som nechala na nich. A tak som tu 
Prvé pocity
Moja cesta sa začala 17. augusta v Madride. Rozlúčila som sa s mojou rodinou, prešla cez všetky kontroly na letisku (ani neviem ako) a sedela som v lietadle. Môj let trval niečo cez 11 hodín, ale našťastie som ho takmer celý prespala, takže to nebolo až také zlé ako som čakala. Po pristáti môjho lietadla som povypisovala imigračné papiere, znova prešla cez všetky kontroly, vyzdvihla kufre a šla som za svojou host rodinou. Lietadlo priletelo o 5 ráno a o niečo skôr ako malo v pláne, takže moja rodina tam ešte nebola, ale to mi vôbec nevadilo. Ľudia čo tam stáli a čakali tiež na niekoho, si hneď všimli, že som výmenná študentka a moja rodina tam zatiaľ nie je. Asi okolo 10 ľudí hneď prišlo za mnou, začali na vítať objímať a prihovárať sa mi. Bolo to veľmi milé pretože tí ľudia ma vôbec nepoznali ani ja ich, ale cítila som sa medzi nimi veľmi príjemne.
Moja host rodina prišla asi po 10 minútach a tiež ma hneď pekne privítali a vyobjímali. Tak sme si urobili rýchlu foto, rozlúčila som sa s ľuďmi z letiska, sadli sme do auta a šli sme do môjho nového domova. Rodina má 3 synov, najmladšieho 10-ročného Santiaga, 16-ročného Nicholasa, ktorý je tento rok na výmene v USA a potom je tu 19-ročný Matias, ten je jediný v rodine, čo vie po anglicky, inak všetci hovoria len španielsky. Ja viem po španielsky povedať akurát ahoj, ako sa máš?, mám 17 rokov, som smädná, som hladná, nejaké jedlo, vodu a tam som asi skončila. Takže je to také celkom zaujímavé :D.
Po príchode domov mi poukazovali dom a šli sme spať. Všetci sme sa zobudili okolo 10, naraňajkovali, porozprávali o dôležitých veciach a šli sme do nákupného strediska, kde sme sa trochu poprechádzali a najedli. Potom sme sa presunuli do centra mesta, kde sme si na chvíľu posedeli na lavičke a užívali tú pohodu, ktorá z toho miesta vyžarovala. Po nejakom čase si na mne všimli, že už som unavená (kvôli 6-hodinovému časovému posunu), tak sme sa vrátili domov a šla som spať.
Další články od Kamily
RYE 2019/2020
Slovakia🇸🇰->Bolívia🇧🇴
