A teraz v posledný víkend, už som sa konečne k tomu dostala, sme mali prvý oficiálny rotary meeting so všetkými výmennými študentami v Bolívií a bolo to MEGA! Sú tu študenti z rôzbych krajín, ako napríklad Belgicko, Dánsko, Švajčiarsko, Nemecko, USA, Kanada, Bermudy a Francúzsko. 3 dni a 2 noci sme všetci spolu strávili v mestečku Samaipata, neďaleko od Santa Cruz. Videli sme kus úžasnej bolívskej prírody, El Fuerte (čo je také menšie Machu Picchu), vodopády (niektorí sa dokonca v nich okúpali)…
V pondelok minulý týždeň sme boli s host mamou vybaviť na škole len nejaké papiere,ale začala som do nej nomálne chodiť až v utorok.
Vyučovanie sa na mojej škole začína o 7:20 a končí 12:30 každy deň, čo je celkom fajn, pretože na obed tu je už fakt teplo. Musíme nosiť uniformy, ktorá pozostáva z bielej košele s logom mojej školy a k tomu obyčajné modré rifle, na telesnú máme biele tričká, tiež s logom školy a modré krátke alebo dlhé legíny. To tiež beriem ako plus, pretože mi to vždy ráno ušetrí veľa času 😁 Dnes som im doniesla ochutnať nejaké sladkosti zo Slovenska a Česka…
Prečo práve Bolívia? To je častá otázka. Mne to bolo v podstate jedno, kde strávim môj výmenný rok. Ale chcela som ísť niekam do Južnej Ameriky kvôli španielčine a kvôli tomu, že ma to tam popravde vždy lákalo. Neviem čím to bolo, ale mala som taký pocit. Tak som si teda do preferencií krajín navolila na 1. miesto všetky španielsky hovoriace krajiny z Južnej Ameriky, ktoré mi Rotary ponúkalo a presnejší výber už som nechala na nich. A tak som tu…
Každodenný Bolívijský život bol veľmi zaujímavý a iný. Od nosenia školských uniforiem, cez bežné cesty autobusom až po krájanie torty. Každému z vás by som priala aby ste to zažili, no takto si to prečítaním článku aspoň môžete predstaviť. Bolívia mi veľmi chýba, ale všetko, čo som na výmene zažila a čo som sa naučila mi už nikto nikdy nevezme a navždy budem mať každý jeden moment uložený v srdci a nikdy na to nezabudnem!
Prešli sme vstupom a po krátkom chodníku sme sa dostali až k výhľadu na Machu Picchu. Bolo to niečo neskutočne krásne. Viacerým, vrátane mne ušla aj nejedna slzička, nemohla som uveriť tomu, že som naozaj na Machu Picchu, miesto ktoré som túžila ako mnohí navštíviť, a splnilo sa mi to už v sedemnástom roku môjho života…
Medzi celým karnevalovým šialenstvom som oslávila svoje sedemnáste narodeniny. Bol to piatok, 22 februára. Od rána mi chodili správy a v škole mi všetci blahoželali, nevyhla som sa slzám, samozrejme. Obedovali sme u mojej host babky s celou mojou host rodinou a s výmennými študentmi. A ako sa na mňa usmiala šťastena, v tento deň som ja aj všetci moji kamaráti dostala pozvanie na oslavu pätnástich narodenín Augustíny, čo je sestra mojej kamarátky José a taktiež moja kamarátka. Veľmi som sa z toho tešila, pretože som mala obrovskú narodeninovú oslavu aj ja, a mohla som sa zúčastniť a vidieť, ako taká pätnástka prebieha…
Zaregistrujte se do našeho emailového seznamu a nenechte si ujít žádné novinky.
Pro úspěšnou registraci k odběru novinek z našeho webu potvrďte prosím vaši emailovou adresu kliknutím na odkaz v emailu, který jsme vám poslali. Děkujeme!