V polovici januára ma moja host rodina vzala na výlet. A to nie len tak hocijaký. Išli sme totiž za hranice Bolívie, do Argentíny. Po plánovanom odchode o piatej ráno sme “nečakane“ vyrazili o druhej poobede, čudujem sa že ma to vôbec prekvapilo. A to som si dala budík na ôsmu, lebo som si povedala, hmm povedali o piatej, tak to bude tak o desiatej. Nuž, omyl. Cesta po hranicu bola super, príroda sa stále viac a viac zelenala, išli sme v kopcoch, naozaj veľmi pekné…
Nedeľa bola našim posledným dňom v La Paz. Nasadli sme do ďalšej lanovky, z ktorej bol výhľad na majestátne hory za mestom, ktoré musia mať až do 6000 m.n.m. Touto lanovkou sme sa dostali do mesta Alto, ktoré je vlastne plynule napojené na La Paz, ale nachádza sa na náhornej plošine po výške viac ako 4000 m.n.m a je taktiež obrovitánske. Je ale aj dosť chudobné, veľmi nebezpečné a vôbec nie je pekné. Odtiaľ sme išli autobusom do Tihuanacu, čo je starodávne čiastočne zachované indiánske mesto. Niečo ako Machu Picchu, len omnoho menšie…
Keďže v Bolívii okrem veľkých miest, a miniatúrnych dediniek bez elektriny nič nie je, po západe slnka zavládne úplná tma. A práve vtedy sme mohli vystúpiť z autobusu a sledovať hviezdy. Bolo to niečo neskutočné. Až som sa rozplakala od dojatia. Vidieť bola úplne celá nočná obloha, mliečna dráha, a jemné siluety hôr na vôkol. Absolútne fascinujúce a neopísateľne krásne. Po príchode do Uyuni sme sa ubytovali v hoteli a unavení sme zaľahli do postelí…
Mám sa dobre, žijem svoj sen, ale cítim, že všetko sa začína meniť, vrátane mňa. Uvedomila som si to v posledných týždňoch, a až som sa toho mierne zľakla. Neviem to popísať úplne konkrétne, ale cítim, že dospievam, že sa kryštalizujú moje názory na mnohé veci a viem, že vo veľa situáciách by som sa teraz zachovala veľmi odlišne ako pred tromi mesiacmi, keď som ešte spala vo svojej milovanej posteli v Košiciach. Samozrejme to vnímam pozitívne, ale predsa len, je trošku náročné sa s tým všetkým vysporiadať, je toho neskutočné množstvo…
Prvá zastávka bola už v Chiquitánií, čo je východný región v Santa Cruzskom kraji, konkrétne sme si išli pozrieť dedinu San Javier. Prešli sme kostol a potom sme navštívili dom v ktorom nám pani ukázala, ako pripraviť cuňape, čo je tradičné pečivo so syrom zo Santa Cruz. Naša cesta pokračovala do mestečka Concepción, kde sme sa ubytovali vo veľmi sympatickom hoteli s hojdacími sieťami, bazénom a krásnou záhradou…
Mám sa tu neskutočne dobre. Ani si nepamätám, kedy naposledy som bola šťastnejšia. Cítim sa veľmi zvláštne, pretože ako tak hlbšie spoznávam ľudí, ktorých tu okolo seba mám, mám pocit, akoby som tu bola už mnoho rokov a vedela všetko o bolívijskom živote, čo samozrejme neviem a každý deň sa učím mnoho nových vecí…
Zaregistrujte se do našeho emailového seznamu a nenechte si ujít žádné novinky.
Pro úspěšnou registraci k odběru novinek z našeho webu potvrďte prosím vaši emailovou adresu kliknutím na odkaz v emailu, který jsme vám poslali. Děkujeme!
Subscribe
Pin It on Pinterest
Používáme cookies, abychom vám zajistili co možná nejsnadnější prohlížení našich webových stránek. Další používáním tohoto webu s tím souhlasíteSouhlasímVíce informací
