Moja cesta sa začala ráno, 12. apríla, keď som spolu z Grantom odletela do La Paz. NA letisku sme počkali na ostatných a vyrazili sme autobusom až do Cuzca. V noci sme sa zastavili v Pune, čo bolo prvé veľké peruánske mesto na brehu jazera Titicaca, kde sme sa navečerali. Cesty v Peru sa mi úprimne zdali ešte horšie, ako tie v Bolívii, takže veľa som toho nenaspala. Skoro ráno sme dorazili do Cusca. Hneď sa mi to tam zdalo sympatické a odlišné od Bolívie. Ubytovali sme sa v hoteli neďaleko od centra mesta a pospeli sme si až doobeda, nakoľko sme boli veľmi unavení. Poobede sme sa vybrali na prvé turistické miesto, a to Sacsayhuamán čo sú vlastne ruiny na návrší nad mestom. Sprievodcovia nám vysvetľovali, ako inkovia stavali tieto enormné stavby, bolo to veľmi fascinujúce. Taktiež bol z tohto miesta výhľad na celé mesto a plno lám a alpák.

Nasledujúce ráno sme si všetci zbalili veľké ruksaky a vybrali sa do údolia Vale Sagrado, ktoré leží asi hodinu od Cusca. Tam sme mohli obdivovať prírodu, polia, dedinky, ktoré vyzerali inak a asi aj krajšie ako tie Bolívijské a užívali sme si cestu autobusom so všetkými výmennými študentmi.Okolo obeda sme došli do dedinky , kde sme sa boli pozrieť na trhoch. Indiánske svetre, deky, jedlo, ovocie, no skrátka chcela som kúpiť všetko. Na každom rohu sme stretávali indiánov s maličkými alpakami, s ktorými sme sa mohli odfotiť. Dali sme si aj výborný obed, kde som ochutnala Ceviche, čo je tradičný šalát zo surovej ryby. Bolo to dobré, ale plný tanier by som toho asi nezjedla. Z dedinky sme pokračovali v našej jazde autobusom až do dedinky Ollantaytampo, ktorá je akoby vstupná brána k Machu Picchu. Staré inské mesto, nie až tak ukryté v horách. Bolo tam krásne.

Večer sme dorazili do mestečka Machu Picchu, čo je turistické mesto postavené pre turistov. Sú tam len hotely, obchody, reštaurácie, a aj kúpele s horúcimi bazénmi, kde sme sa aj vybrali. Ráno sme museli vstávať veľmi skoro, naraňajkovali sme sa a vybrali sa čakať na autobus, ktorý nás vyviezol až do kopca do skrytého mesta inkov, Machu Picchu. Bola som trošku sklamaná, že sme tam nevyliezli turistickým chodníkom, to by bolo ešte o niečo lepšie. Prešli sme vstupom a po krátkom chodníku sme sa dostali až k výhľadu na Machu Picchu. Bolo to niečo neskutočne krásne. Viacerým, vrátane mne ušla aj nejedna slzička, nemohla som uveriť tomu, že som naozaj na Machu Picchu, miesto ktoré som túžila ako mnohí navštíviť, a splnilo sa mi to už v sedemnástom roku môjho života. Odfotili sme sa asi stokrát, a pomaličky išli chodníčkom dolu do mesta. Prešli sme celé Machu Pichu, domčeky, záhrady s lamami, užili si výhľady na okolité hory a sprievodca nám porozprával veľa o histórii. Architektúra a systémy ktoré Inkovia používali sú úplne fascinujúce a všetko je dobre zachované.

Celá prehliadka trvala asi dve hodiny. Bolo mi až smutno, keď sme odtiaľ museli odísť. Dole v meste sme si dali výborný obed a vybrali sa vlakom späť a odtiaľ autobusom do Cusca, kde sme unavení dorazili večer. Nasledujúci deň sa niesol v znamení poznávania Cusca ďalej od centra, išli sme na lokálny trh, kde som ochutnala ovocie, ktoré nemáme ani v Tarija, ako napríklad pitahaya (dračie ovocie). Večer sme sa išli pozrieť na tanečné predstavenie tradičných peruánskych tancov. No a posledný deň sme mali voľno, takže sme zašli na nákupy. V pondelok som sa vrátila späť do školy, a do mojej normálnej rutiny. Ďakujem mojim rodičom na Slovensku, lebo bez nich by som nijaký z týchto zážitkov nemohla mať.

Další články od Natálie

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!