Nový mesiac, tento raz aj s novým rokom, a to znamená nový príspevok na môj blog!
December bol naozaj čarovný, nie len kvôli sviatkom. Kapelu, čo sme založili spolu so spolužiakmi v škole, sme konečne aj pomenovali, pretože nás čakalo prvé vystúpenie v našej “kariére”! Takže privítajte úžasnú “Brick House Band”, samozrejme meno bolo veľmi originálne vymyslené (názov prvej pesničky čo sme spolu nacvičili -> Brick House – Commodores)! Prisahám, že hudba nám ide lepšie ako mená. Vážne!
Po úspešnom vystúpení na vianočnej párty môjho Rotary klubu sme strávili posledných pár dní v škole, kde som dostala (od basistu v našej kapele) super radu, zobrať si kameru do školy aby som aj odtiaľ mala nejaké fotky, keďže nemôžeme používať telefóny počas vyučovania, takže odteraz už žiadne výhovorky typu “toto vám nemôžem ukázať pretože sa to stalo v škole”.
Začiatkom letných prázdnin sme sa vybrali na menšiu rodinnú dovolenku na pláž, kde som naplno využila moju kameru.
Na Vianoce sme sa vrátili naspäť na farmu, kde som oslávila moje prvé austrálske sviatky! A ročné obdobie nebolo jediné, čo sa pre mňa zmenilo. Vianoce sme slávili na prvý sviatok vianočný (25-ho) po raňajkách a slávnostná nebola večera ale obed! Highlight dňa bolo vysvetľovanie Austrálčanom, že naše tradičné vianočné jedlo je kapor a že aj keď v Austrálii je nelegálne hodiť kapra naspäť do vody, ale rybári ho väčšinou len odhodia ako odpad keď ho náhodou chytia, my na Slovensku (a v Česku) si túto rybu kupujeme každé sviatky.
Medzi novým rokom a Vianocami sme navštívili priateľov mojej hostrodiny, kde som si prvýkrát po príchode do Austrálie sadla znova na koňa! A musím povedať po približne pol roku, čo som nesedela na koni to bolo naozaj super.
Na nový rok sme znova cestovali, tentokrát do Sydney, kde sme oslávili začiatok tohto roku úžasným ohňostrojom na Harbour Bridge! Cez noc sme prespali u Timových rodičov, ktorí sú zberatelia starých áut a než sme sa vypravili naspäť domov, tak ma zviezli na jednom z nich!
A to je zatiaľ všetko. Austrálske Vianoce na piesku a nie na snehu sú niečo, čo stojí za to!
See you next month!
Další články od Terezy
Čarovný december
Kapelu, čo sme založili spolu so spolužiakmi v škole, sme konečne aj pomenovali, pretože nás čakalo prvé vystúpenie v našej “kariére”! Takže...
Nové začiatky
Ďalší mesiac za nami a ďalší blog post pred nami! Aj keď Tour de Oroc bol “once in a lifetime” (alebo aspoň za dva roky) zážitok, tak tento mesiac bol...
Osemsto kilometrov? Žiadny problém!
Veľa ľudí už teraz vie, že moje očakávania vyzerali nejako takto: uvidím austrálsky buš, budem bicyklovať a do tretieho dňa asi skončím v pomocnom...
SeaWorld a príprava na preteky
Tak po viac ako mesiaci sa vám znova ozývam a poviem vám, že, odvtedy, čo som naposledy napísala blog, sa stalo veľa zaujímavých vecí. Posledný...
Livin’ the dream
Tak po dvojtýždňovej pauze som späť a hlásim sa vám tentoraz z mesta Gold Coast, obľúbenej turistickej destinácie v Austrálii. Minulý týždeň bol viac...
Môj rok v Austrálii: Krotiteľka tigrov?
Sobota bola ale zatiaľ asi najlepším dňom, z ktorého si odnášam nezabudnuteľné zážitky. Práve vďaka prezidentke Rotary klubu Dubbo South, Karen, som...
Môj rok v Austrálii: Prvý týždeň
No a v pondelok ma čakal ďalší dôležitý deň. Prvý deň školy. A už teraz vám môžem povedať, že austrálska škola je úplne super (hlavne čo sa týka...
Môj rok v Austrálii: Začíname
Ale ani Dubai ani Sydney nie sú to, kvôli čomu tu ste. V hlavnej úlohe tu je Dubbo. Aj keď nepatrí k najväčším mestám, pre mňa to je rozhodne zmena. Z...
