Tak a ďalší týždeň je za nami. Poviem vám na rovinu, že tento ubehol asi najrýchlejšie zo všetkých, minimálne pre mňa. A to sa zasa až toľko zaujímavých vecí (počas pracovného týždňa) neudialo. Napriek tomu to bol ale super týždeň. V utorok som sa znova zúčastnila klubového Rotary meetingu. A teraz vás prenesiem na chvíľu do minulosti, konkrétne na prvý Rotary meeting, pretože práve odtiaľ je táto fotka, ktorá je z vystrihnutá z ich týždňového news selleru, pretože ako už viete, prvý Rotary meeting som prednášala prezentáciu nie len o mne, ale aj o Slovensku.
Nie úplne doslovný preklad: mali sme meeting na tému “Austrália”, kde sme si vypočuli našu inbound výmennú študentku Terezu Mikulovú zo Slovenska. Povedala nám o histórii Slovenska, jej malého mestečka a láske ku koňom. Bola tu spolu s jej host rodinou Markom, Janelle a Sophie Eastburn.
HAle prenesme sa naspäť do prítomnosti, konkrétne do tohto piatku, ktorý sa niesol v duchu multikulturalizmu (tak trochu :D), pretože bola u nás na večeri výmenná študentka z Nemecka, tak sme mali Nemecko-Slovensko-Australskú večeru, zahrali sme si Monopoly (hádajte kto mal na konci najmenej pozemkov a peňazí) a aj Farára/Mariáša, ktorého som už minulý týždeň naučila moju host rodinu a tento piatok aj Ladu z Nemecka.
Sobota bola ale zatiaľ asi najlepším dňom, z ktorého si odnášam nezabudnuteľné zážitky. Práve vďaka prezidentke Rotary klubu Dubbo South, Karen, som nielenže bola v zoo, ale mala som možnosť nakŕmiť tigre, quokky či hrocha, stretnúť sa so surikatami, klokanmi, vtákopyskami či inými úžasnými zvieratami. Táto “exkurzia” s VIP prístupom by nebola možná bez vyššie spomenutej prezidentky, ktorá v miestnej zoo pracuje a som jej naozaj vďačná za úžasný zážitok.
No a po zoo sme boli na zaujímavej “Royal Flying Doctors Service” expozícii a naučila som sa zasa niečo nové, tento raz o tom ako sa doktori dostávajú k ľuďom žijúcim mimo civilizácie Austrálie.
A tiež som sa dozvedela, že táto organizácia je sponzorovaná mojím host klubom (yaaay).
No a fun fact nakoniec: celosvetový deň surikát sa oslavuje každý rok (od roku 2018), 3.7. práve vďaka prezidentke Karen.
Život v Austrálii je určite niečo, čo stojí za to skúsiť a zažiť.
No a to je zatiaľ všetko. See you next week!
Další články od Terezy
Čarovný december
Kapelu, čo sme založili spolu so spolužiakmi v škole, sme konečne aj pomenovali, pretože nás čakalo prvé vystúpenie v našej “kariére”! Takže...
Nové začiatky
Ďalší mesiac za nami a ďalší blog post pred nami! Aj keď Tour de Oroc bol “once in a lifetime” (alebo aspoň za dva roky) zážitok, tak tento mesiac bol...
Osemsto kilometrov? Žiadny problém!
Veľa ľudí už teraz vie, že moje očakávania vyzerali nejako takto: uvidím austrálsky buš, budem bicyklovať a do tretieho dňa asi skončím v pomocnom...
SeaWorld a príprava na preteky
Tak po viac ako mesiaci sa vám znova ozývam a poviem vám, že, odvtedy, čo som naposledy napísala blog, sa stalo veľa zaujímavých vecí. Posledný...
Livin’ the dream
Tak po dvojtýždňovej pauze som späť a hlásim sa vám tentoraz z mesta Gold Coast, obľúbenej turistickej destinácie v Austrálii. Minulý týždeň bol viac...
Môj rok v Austrálii: Krotiteľka tigrov?
Sobota bola ale zatiaľ asi najlepším dňom, z ktorého si odnášam nezabudnuteľné zážitky. Práve vďaka prezidentke Rotary klubu Dubbo South, Karen, som...
Môj rok v Austrálii: Prvý týždeň
No a v pondelok ma čakal ďalší dôležitý deň. Prvý deň školy. A už teraz vám môžem povedať, že austrálska škola je úplne super (hlavne čo sa týka...
Môj rok v Austrálii: Začíname
Ale ani Dubai ani Sydney nie sú to, kvôli čomu tu ste. V hlavnej úlohe tu je Dubbo. Aj keď nepatrí k najväčším mestám, pre mňa to je rozhodne zmena. Z...
