Tak po viac ako mesiaci sa vám znova ozývam a poviem vám, že, odvtedy, čo som naposledy napísala blog, sa stalo veľa zaujímavých vecí. Posledný zábavný park na našej dovolenke bol SeaWorld a ich show s delfínmi vo mne naozaj zanechala mnoho krásnych emócií. Náš posledný deň sme strávili na pláži a potom sme sa už len zbalili a celá päťčlenná posádka strávila ďalších 12 hodín v aute, kým sme sa dostali naspäť do Dubba.
V Dubbe som sa poctivo venovala trénovaniu na bicykli a zdolala som 70 kilometrov za jednu jazdu. Dlhé jazdy autom však ešte nie sú za nami, pretože už mám za sebou aj prvý Inbound Rotary meeting, kde som sa stretla so všetkými výmennými študentmi v dištrikte 9660. Tento víkend sme strávili hraním rôznych teambuildingových aktivít a spoznávaním sa; bolo naozaj super stretnúť toľko skvelých ľudí.
V Dubbe som poctivo napísala všetky „exit exams“, aj keď s nevýhodou, že z troch častí školského roka som bola len na jednej, a to tej poslednej; je pravda, že tieto skúšky som nemusela podstúpiť a bolo to moje vlastné rozhodnutie vyskúšať si to. Jednou zo skúšok, vzhľadom na to, že jeden z mojich predmetov je hudobná, bolo aj vystúpenie v kapele, ktoré naše zoskupenie zvládlo tak dobre, že nás požiadali zahrať túto pesničku aj na konci promócie 12. ročníka.
No a začiatkom dvojtýždňových prázdnin som sa musela rozlúčiť so svojou prvou hostiteľskou rodinou a musím sa priznať, že som musela bojovať so slzami (aj keď som nakoniec vyhrala). Túto stredu som bola pozvaná na večeru jedným z ďalších dvoch Rotary klubov v Dubbe, kde som predniesla prezentáciu o sebe, o Slovensku a o mojom čase strávenom v Austrálii. Vo štvrtok som priložila pomocnú ruku môjmu klubu na charitatívnej večeri pre ľudí v Macquarie Homestay.
Cez víkend som zasa pomohla môjmu poradcovi Davidovi a jeho manželke v miestnom „pony klube“, kde mali kemp pre deti, s tréningom cross-country, a neodolala som ani mechanickému býku. Počas tohto všetkého som stále trénovala na bicykli; 80-kilometrová jazda je zatiaľ moja najdlhšia, ale nie nadlho, pretože už zajtra sa začína dôvod, prečo som sa vôbec na to trénovanie dala – Tour de Oroc, charitatívna jazda pre Macquarie Homestay v Dubbe, ktoré poskytuje lacné ubytovanie pre ľudí z bušu, ktorí potrebujú ostať v meste kvôli dlhej liečbe v nemocnici.
Další články od Terezy
Osemsto kilometrov? Žiadny problém!
Veľa ľudí už teraz vie, že moje očakávania vyzerali nejako takto: uvidím austrálsky buš, budem bicyklovať a do tretieho dňa asi skončím v pomocnom...
SeaWorld a príprava na preteky
Tak po viac ako mesiaci sa vám znova ozývam a poviem vám, že, odvtedy, čo som naposledy napísala blog, sa stalo veľa zaujímavých vecí. Posledný...
Livin’ the dream
Tak po dvojtýždňovej pauze som späť a hlásim sa vám tentoraz z mesta Gold Coast, obľúbenej turistickej destinácie v Austrálii. Minulý týždeň bol viac...
Môj rok v Austrálii: Krotiteľka tigrov?
Sobota bola ale zatiaľ asi najlepším dňom, z ktorého si odnášam nezabudnuteľné zážitky. Práve vďaka prezidentke Rotary klubu Dubbo South, Karen, som...
Môj rok v Austrálii: Prvý týždeň
No a v pondelok ma čakal ďalší dôležitý deň. Prvý deň školy. A už teraz vám môžem povedať, že austrálska škola je úplne super (hlavne čo sa týka...
Môj rok v Austrálii: Začíname
Ale ani Dubai ani Sydney nie sú to, kvôli čomu tu ste. V hlavnej úlohe tu je Dubbo. Aj keď nepatrí k najväčším mestám, pre mňa to je rozhodne zmena. Z...
