Sobotá ráno patrila môjmu host bratovi, ktorého sme išli odprevadiť na letisko kedy Taiwan opúštal na rok. Strach a zároveň nadšenie v očiach mojich host rodičov a brata mi pripomínali môj odchod. Neskôr sme sa zúčastnili spolu s host rodičmi môjho prvého rotary meetingu. Na konci dňa sme spolu s mojou veľkou rodinou strávili vo Wugu District, kde sme lovili a následne aj jedli krevety. Prvá chytená kreveta v mojom živote a to na Taiwane…
Na cestu jsem se rozhodla vyrazit po Rebound/ Rotex only meetingu, který jsem absolvovala minulý podzim, krátce po příletu z výměny na Aljašce. Dozvěděla jsem se tam o jedinečné příležitosti – 4 dny konference a 8 dní cestování po Taiwanu a já si to nemohla nechat ujít. Potom došlo i na nápad, že se zastavím navštívit kluka (Deana), který bydlel místo mě minulý rok u nás doma. Protože bydlí na nedalekém ostrůvku jménem Kinmen (kde údajně nemá nic moc být, ale uvidíme, jak to všechno nakonec dopadne), byl by téměř hřích se tam nezastavit…
Taiwan je země plná dobrého jídla, bubble tea, nejkrásnější přírody a nejlepších lidí. Rotary vás tu bere jako dospělého člena klubu. Jestli vám nevyjde vaše preference nebuďte smutní, možná je to nakonec dobře…
Mal som veľké šťastie, že mi môj host brat a sestry napísali naozaj skoro, ešte predtým, ako som dostal akýkoľvek oficiálny mail. Fakt, že rodičia po anglicky veľmi nevedia ma najprv strašne vydesil, ale aká lepšia motivácia na učenie čínštiny môže existovať? Základom je vedieť si vypýtať misku ryže, nech neumriem od hladu, a z tohto pevného oporného bodu môžem ďalej expandovať…
Za jeden rok sa toho nestane a nezmení až príšerne veľa. Hovoria mi, že som sa vraj nezmenila ani ja. Súhlasím, že navonok možno nie, ale sama viem, že výmena mi dala mnoho po osobnostnej stránke. Človek sa najlepšie spozná v cuzdine a najlepšie sa naučí žiť, ak to musí zvládnuť na vlastnú päsť.
