Dalo sa čakať, že ma opäť dobehne tendencia nechávať si veci na poslednú chvíľu. Kým ešte nedávno som spomalene odpočítaval mesiace do výberu mojej krajiny alebo ďalšieho Orientation Meetingu, dnes je môj harmonogram ešte menej zvládnuteľný ako hodina fyziky.
Prípravy
Z bubliny snov a očakávaní ma konečne prebudila realita. V predstavách to vyzeralo jednoducho – už mesiac pred odchodom budem so všetkými rozlúčený, na stole mať zoznam vecí na zbalenie a na tvári bezstarostný sebavedomý úsmev.
Ach jaj. Nielenže sa nič z toho nestalo, ale kráčajúc po nákupných centrách pri hľadaní kufra tri dni pred odletom mi odrazu doplo, že si doň možno budem musieť proste nahádzať všetky veci, čo mi prídu pod ruku a dúfať, že sa mi na niečo eventuálne zídu.
Získať prehľad o všetkom, čo v živote používam a potrebujem bolo prekvapivo ťažké, hlavne preto, že som si možno nabalil kopu harabúrd a pritom zabudol na nejakú úplne kľúčovú vec, povedzme také školské pomô… Dokelu! Momentík…
Aj napriek tomu sa strašne teším. Každým dňom len viac. Pri pomyslení, koľko dobrých vecí ma čaká, sa neubránim úsmevu. Rozpačitému, s nádychom panického strachu, ale úsmevu.
Čínstina
Tak tá ma úplne nadchla. Aj keď je to vraj najťažší jazyk na našej planéte, fascinuje ma jeho odlišnosť od všetkého, čo som doteraz videl. Natoľko, že som bol ochotný párkrát do týždňa pred školou tráviť 1,5 hodiny na doučkách. #hardlife
V skutočnosti je veľmi ľahké naučiť sa ňou rozprávať – väčšinou má ľahké, jednoslabičné slová bez akýchkoľvek tvarov, bizarných časov či spôsobov, aké poznáme zo slovenčiny, nemajú ani len plurál. Kde je teda háčik? Znaky. Tie nie sú sranda.
Srandou je však občas spôsob, akým tvoria slová. Povedzme taká “žirafa” sa povie “长颈鹿” (chángjǐnglù). Doslovný preklad? “Jeleň s dlhým krkom”. A takýchto príkladov je nekonečno.
Host rodina
Mal som veľké šťastie, že mi môj host brat a sestry napísali naozaj skoro, ešte predtým, ako som dostal akýkoľvek oficiálny mail. Fakt, že rodičia po anglicky veľmi nevedia ma najprv strašne vydesil, ale aká lepšia motivácia na učenie čínštiny môže existovať? Základom je vedieť si vypýtať misku ryže, nech neumriem od hladu, a z tohto pevného oporného bodu môžem ďalej expandovať.
Som nesmierne rád, že nebudem patriť len do krajiny, ale aj do rodiny. Aj keď mi toho bude veľa chýbať – všetci kamaráti, moja rodina, Slovensko, nikdy nebudem musieť opustiť miesto, kde sa cítim byť doma, a to je ten najlepší pocit na svete.
Další články od Viliama
