Keď mi po prvýkrát prišla správa, že nebudem bývať v hlavnom meste, ale v Hsinchu, nevedel som, čo si myslieť. Aj Slovensko má totiž Bratislavu, ktorá ponúka veľa benefitov európskych veľkomiest, ale je tu takisto Nižná Jablonka a Turňa nad Bodvou, ktorú si, celkom pochopiteľne, výmenný študent neužije. Čo ak bude moje mesto ázijská Teplička nad Váhom?

Dnes to ale vnímam úplne inak. S polmiliónovou populáciou je Hsinchu je nádherné malé mestečko, ktoré však žije naplno, pretože má na každom rohu spústu univerzít a tým pádom strašne veľa študentov, často aj z Ameriky a Európy. Na jednom z campusov dokonca mávame naše hodiny čínštiny a sú mega. 

Aj tak je však príjemný pocit občas zavítať medzi mrakodrapy. Ak si toto čítaš ako budúci exchanger, vedz, že cestovanie na Taiwane nebude časový problém – majú tu špičkové 400 km/h rýchlovlaky, ktoré sú vždy na sekundu presné, nemeškávajú 180 minút a dokonca nehoria! Do Taipei mi to teda trvá menej ako na Slovensku do školy, hoci vzdialenosť je päťnásobná, čo je ohromné. Sú ale strašne drahé – jedna spiatočná cesta (z Hsinchu) stojí 16,20€, takže buď platíme cenu troch Starbucks drinkov alebo proste ideme autobusom.

Keď som prvýkrát uvidel Taipei 101, ostal som stáť v úžase, snáď preto, že som ju pozoroval asi z 50-kilometrovej ďiaľky, je naozaj ridikulózne vysoká. Ešte impozantnejšia je zdola. Taiwan je ideálne miesto pre perfektné prvé dojmy. Napriek obrovskému nátresku ľudí tu vládne chilled atmoška. Aj ulice sú tu upravenejšie ako rakúske cyklotrasy, v podchodoch tu často nájdete všelijaké obrazy, sochy, interaktívne projektory a grafiti tu absolútne neexistuje, fakt som tu zatiaľ nevidel nič podobné vandalizmu. Asi sme tu jediní šibnutí my.

Keď som sa tu stretol s Luciou a Dejvom, ďalšími slovenskými exchangermi a.k.a. lokálnymi expertmi, ukázali mi všetku krásu Taipei 101 Mall a jeho okolia. Okrem možnosti kúpiť si župan za 7 000€ tu môžete skúsiť výberové jedlo z celého sveta a poprechádzať sa po krásnom centre. Na nočnom trhu sme zas so sestrou preleteli neskutočným množstvom stánkov so všetkým od taiwanských vaflí po selfie sticks so vbudovanými reflektormi.

Musím priznať, vyťahovať slovenskú vlajku s ďalšími dvoma Slovákmi bol krásny pocit, a aj keď sme nevedeli ani na tretí pokus vypnúť blesk na Luckinom polaroide, máme naveky zachytený tento ikonický moment, trošku stmavený, na maličkom papieriku, ale náš. Ako sa nad tým zamýšľam, tento záber stál celkom veľa úsilia. Pán, ktorý nás odfotil, si dokonca ľahol na zem uprostred cesty, aby mal perfektný uhol na 101 v pozadí. A to bola len malá ukážka toho, akí sú tu ľudia neskutočne ochotní. Raz som, úplne stratený a s vybitým mobilom, hľadal najbližší vchod do metra a skúsil som sa spýtať jedného biznismena, ktorý vyzeral, že má príšerne naponáhlo. Nielenže zastal a podrobne mi opísal cestu, trval na tom, že ma odprevadí, šiel so mnou aj do podzemia, kde sa uistil, že viem, ako fungujú lístky, a potom sa s úsmevom rozlúčil. No nie je to úžasné? Túto časť taiwanskej kultúry si rozhodne chcem vziať späť na Slovensko.

Nech to zhrniem, fungovanie tohto krásneho miesta a spoznávanie toľkých ľudí z toľkých krajín je neopísateľné, slová zrazu nestačia na všetky zážitky a pocity. Jediné, čo viem je, že zmena je ťažká, ale dobrá. A oveľa viac než to.

Další články od Viliama

Viliam Dohnal

Čiže takto – tento rok trávim na Taiwane v krásnom meste Hsinchu. Ak sa chceš dozvedieť viac alebo sa čokoľvek spýtať, napíš mi na FB, IG alebo na viliam.dohnal@hotmail.com. 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!