Vedel som, že to raz musí prísť, ale nečakal som, že to bude také bolestné. V jedno krásne nedeľné ráno som sa precízne o 5:30 vytrepal z domu, v jednej ruke držiac 1,5-metrový reproduktor a v druhej rúčku môjho cestovného kufra. Prečo? Začnime pekne od začiatku.
Už veľmi dávno nám bolo oznámené, že všetci výmenní študenti budú prezentovať svoje krajiny potenciálnym outboundom z Taiwanu na niečom nazývanom “Country Fair”. Keďže v našom dištrikte máme až šesť Američanov a päť Francúzov, okamžite spolu začali vymýšľať tie najšialenejšie spôsoby, ako zaujať. Medzitým som u nas, prekvapivo, jediný Slovák, a toto nebolo nič moc.
Našťastie tu je Gustaw – jeden chalan z Poľska, a obidvaja sme dostali rovnaký úžasný nápad. O pár dní sme už pracovali na spoločnom slovensko-poľskom stánku. Na laptope som spravil mega prezentáciu, ale chýbali mi akékoľvek suveníry a dobré jedlo. Narozdiel od Any, ktorá sem zobrala 200 ručne vyrobených mexických ornamentov a ich kompletný tradičný kroj, som ja zvládol priniesť jednu vlajku a 30 odznačíkov. Doplo mi, že jediný spôsob, ako niečo docieliť, je začať veci vyrábať.
Nikdy som sa necítil tak slovensky. Po nociach som pri počúvaní Kontrafaktu strihal a lepil malé papierové vlajky s čičmanským vzorom a hľadal naše najlepšie tradičné recepty. Gustaw zas robil rovnaké poľské vlajky s ich vzorom. Vedeli ste, že aj Poľsko má vzor? Ja nie.
Robiť európske jedlo na Taiwane je takmer nemožné, ale chvalabohu som v jednom predraženom nemeckom bioobchode našiel bábovkový cake mix. Stál 14€ a bol nemecký, ale v danom momente mi to bolo úplne jedno. Podľa inštrukcií v nemčine, ktorým som ako-tak rozumel, som ju spravil celkom obstojne.
Keď Gustaw dokonca zhotovil playlist najlepších poľských a slovenských hitov, vedel som, že sme na 100% pripravení. Jediný Bluetooth reproduktor, ktorý som u nás našiel, bol gigantický a asi sa nemal nikam prenášať, ale atmoška musela byť. Nielenže ľudia zväčša vedeli, kde je Slovensko, niektorí mi povedali, že dokonca navštívili Bratislavu a Tatry, čo ma úplne odrovnalo. Bolo strašne milé s nimi pokecať o Bratislavskom hrade a o Kriváni.
Z ničoho nič nám zrazu oznámili, že to celé bola súťaž a vyhrali sme druhé miesto. Tak celkom fajn, tešili sme sa. Prvé bolo Rakúsko, ale Rakúsko je vždy prvé, na to som zvyknutý. Bol to pre nás neskutočný deň.
Další články od Viliama
