Tak ako teda škola? Prvý deň som začal krátkou rečou v mojej chromtavej čínštine pred všetkými 2 500 študentmi našej maličkej strednej školy. Už po “Ahojte všetci!” začali ale všetci kričať a tlieskať tak hlasno, že ma po zvyšok asi ani nebolo počuť.  Donútilo ma to oľutovať predošlú nespavú noc strávenú precvičovaním, ale bol som rád, že toto mám za sebou.

Po troch hodinách, 1 542 selfíčkach a dvanástich objasneniach rozdielu medzi Slovenskom a Slovinskom sme boli hotoví. Na škole som s Anou z Mexika a je to super. Od začiatku nám dopínalo, aké je úžasné, priam až kľúčové, že sme tu spolu. Narozdiel od Slovenska, kde sústreďujú všetkých exchangerov do jednej školy, nás tu totiž strategicky rozdelili čo najďalej od seba, čiže veľa z nás ostalo samých, čo musí byť neskutočne ťažké. My máme šťastie.

Bol som strašne rád, že pár z mojich spolužiakov vie perfektne po anglicky, hneď sme sa spoznali, je to jasný príklad toho, ako vie jazyk spájať. S ostatnými som to skúsil aspoň čínštinou a prekvapivo sa to celkom dalo. Bolo mi jasné, že tu neostanem nepovšimnutý, a to nielen pre moju výšku. Vraj som tu pre veľa ľudí zaujímavý, pretože som cudzinec a ešte k tomu Európan, čo ma najprv strašne rozosmialo, ale to som nevedel, čo ma čaká.

Zvyšok prvého dňa bol, povedzme, bizarný. Neznámi žiaci si ma celý deň fotili na Instagram cez presklenú stenu triedy ako najnovší exponát v zoologickej, ale pri pokuse začať naozajstnú konverzáciu boli strašne hanbliví a bolo dosť zložité k nim preniknúť. S odstupom času to chápem oveľa viac, ale v prvý deň ma to ničilo. Stačilo pridať osem hodín v jazyku, ktorému nerozumiem, a mal som pocit, že ma budú v noci budiť nočné mory o útočiacich čínskych znakoch.

Nasledujúce dni sa ale, chvalabohu, ubrali správnym smerom. Keď spoznáte správnych ľudí, život je fajn. Už som bol pozvaný do videokrúžku, čo je proste úplne mega. Jeden spolužiak, inak asi najväčší triedny trendsetter, ma dokonca štyri hodiny trpezlivo učil hrať na čínske husle nazývané Erhu. Už viem celkom obstojne zahrať “Twinkle Twinkle Little Star” a “See You Again” od Wiz Khalify. Naša škola má tenisové kurty, bazén, krásnu knižnicu s húpacími sieťami, no jednoducho všetko, čo by sme si s Anou mohli priať.

Škola je náročná, ale fajn, a v mnohých veciach sa úplne líši od tých slovenských. Začíname o 7:30 a končíme o 17:00, pričom o šiestej zapadá slnko, čiže vonkajší tenis po škole či prechádzka za svetla príliš neprichádzajú do úvahy. V strede dňa máme POVINNÝ 30-minútový šlofík, niečo, čo nepochopím asi nikdy, pripomína to škôlku posunutú o jedno desaťročie. Ja som na konci dňa úplne vyčerpaný, ale pre veľa z nich vtedy len začína naozajstné vyučko, keďže absolvujú extra hodiny, niektorí až do desiatej večer. Uf…

Další články od Viliama

Viliam Dohnal

Čiže takto – tento rok trávim na Taiwane v krásnom meste Hsinchu. Ak sa chceš dozvedieť viac alebo sa čokoľvek spýtať, napíš mi na FB, IG alebo na viliam.dohnal@hotmail.com. 🙂

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!