fbpx

Po viac ako desiatich mesiacoch  sa moja výmena blíži ku koncu. V živote sa mi ani len nesnívalo, že z tak malého (no úžasného) mesta ako je Spišská Nová Ves sa môžem dostať tak ďaleko. Pred viac ako desať mesiacmi som odišla sama do krajiny kde mi bolo všetko cudzie. Rozhodla som sa otvoriť možnostiam a žiť s rodinami, ktoré som v živote pred tým ani len nestretla. Možno sa na to pozeráš z inej stránky, že “áá veď čo je to len výmena čo na tom môže byť tak ťažké”. Úprimne? Každý nový deň bol pre mňa jedna veľká výzva. Zrazu som začala žiť v indickej rodine, začlenila sa do nového prostredia, zažila znovu tie veľké stresy z prvého dňa v škole alebo sa len jednoducho snažila nič nespackať…

Nadviazala som silné puto s ostatnými študentmi v mojom meste a teraz….? Práve teraz polovica z nich je už dávno fuč. Vrátili sa späť do reality v ich vlastných krajinách. A presne to je to čoho sa tak obávam. Bojím sa prísť späť domov a už sa nezobúdzať na to že ma znovu poštípalo 15 komárov, že angličtina už nebude jazyk, ktorým som rozprávala každý deň a tak isto, že už tomu všetkému tu bude zrazu koniec. Je to divné. Pocit, že o pár dní sa zobudím vo svojej vlastnej posteli a znovu uvidím tie isté veci, ktoré som videla pred tým. Naozaj neviem či je ťažšie ísť a nechať život, ktorý som si budovala 16 rokov alebo ísť a nechať život, ktorý som si dokázala vybudovať za 10 mesiacov….. Samozrejme ani jedna z tých vecí nie je najľahšia no je medzi nimi rozdiel…..Do života, ktorý som si vybudovala behom 10 mesiacov sa už vrátiť nemôžem.

Za celý tento rok som mala neskutočné šťastie na moje host rodiny, ktoré ma naučili a ukázali tak veľa! A čo je hlavné, že som sa pri nich cítila naozaj ako doma. Nebudem len pozitívna, jasné že sa stali aj nejaké zlé alebo nie práve najlepšie veci, ktoré by som si priala.  No ako vravím “každá skúsenosť, je dobrá skúsenosť!”. A ešte na záver…ak to náhodou číta nejaký budúci host rodič – Všetci máme niekedy zlé dni kedy by sme boli najradšej zavretí celý deň v izbe do klbka schúlení na posteli. A preto nám nezazlievajte, že sa niekedy neusmievame tak ako máte vo zvyku nás vidieť. Máme právo sa mať zle. My sme tie zmätené bytosti, ktoré sa vydali na cestu do neznáma.

Ďakujem. 🙂 A tiež sa už neviem dočkať na !!bryndzové pirohy a langoše!!

Další články od Míši

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!