Wau! Toto slovo som používala asi každý jeden krát po tom, čo som niečo zjedla alebo videla.
Ani neviem ako začať…..som tu už 17 dní a stále prichádzam na nové chute. Je to ako keby som sa znovu narodila a všetko sa pomaly učila od začiatku..
Od tej doby čo som tu, som si stihla konečne zvyknúť na časový posun, počasie a dokonca aj na to, že všade kam idem na mňa všetci zazerajú a pýtajú sa so mnou odfotiť. Je to naozaj zvláštne……No koniec koncov aj tak by som si raz musela zvyknúť!
Aké to tu je? Neviem prísť na to správne slovo, no ak si zmiešaš všetky možné pocity dokopy, tak takto sa tu cítim.
Moju 1. cestu domov si budem pamätať asi navždy…Motorky všade kam sa len pozrieš, je jedno že cesta má iba 2 jazdné pruhy. Kľudne sa ich tam zmestí aj 10 vedľa seba. Smerovky? Nie. Jednoducho kam sa zmestíš tam ideš a je jedno, že naokolo všetci trúbia, to je tu národný zvyk podľa mňa! Vážne, všetci si tu robia čo chcú. (čo sa týka dopravy samozrejme) Máš 4-člennú rodinku no nemáš auto? Nevadí! Na skúter sa ti zmestí ešte aj pes. A čo jedlo? Ayayaya slovo /non-spicy/ neštipľavé tu nejakým spôsobom neexistuje. Takže buď si necítiš ústa polku dňa alebo ti do jedla nasypú kilo cukru. Buď máš štipľavé alebo sladké, vyber si! No musím povedať, že jedlo tu je vážne vynikajúce. Áno, síce mi chýba mäsko deň čo deň viac a viac no je naozaj skvelá skúsenosť prejsť zo dňa na deň na vegetariánsku stravu haha. Už mám dokonca aj svoje obľúbené jedlo na ktoré nedám dopustiť! Idly, dosa aaa ryža s jogurtom. Všetko je samozrejme zvlášť. Ako to len povedať….V Indii sa je zásadne rukami. Teda. Len pravou rukou. Jedlo vtedy vraj má chutiť lepšie pretože ruka je akoby príbor od boha. Aspoň tak som to pochopila…
Kultúrny šok!
Další články od Míši
