2 mesiace ubehli ako voda a už som si zvykol, že na prechode musím dávať prednosť motorkám, nato že na ulici na mňa ľudia pozerajú ako na zviera a i na to že s autobusom č81. pravidelne šmykujeme do zákrut. Za prvé dva mesiace som pochodil všetky známe pláže a ulice v meste, pozrel som zopár múzeí, no frajerku som si ešte nenašiel :(.
V škole po 2 mesiacoch opadol ošiaľ z môjho príchodu a tak môžem slobodne chodiť po škole, bez toho aby niekto po mne pokrikoval. Môj level kórejčiny sa pomaly zvyšuje a tak sa môžem trocha porozprávať s mamou každodenných veciach. Pred pár dňami som bol s mojimi kamošmi zo školy vonku, hrali sme futbal, jedli, spievali karaoke, bola to veľká sranda, rád by som išiel znova, no obávam sa toho, že to bol ich posledný voľný deň v roku.
Koncom minulého týždňa ma čakal výlet do Seoulu, do hlavného mesta Južnej Kórei s počtom obyvateľov 10 miliónov, no spolu s aglomeráciami je to neuveriteľných 24 miliónov. Do Seoulu som išiel spolu s mojimi spolužiakmi zo školy, kedže mám v triede veľa dobrých kamošov, vedel som že to bude sranda. V Seoule sme navštívili zábavný park, niečo ako Disneyland a zopár známych miest. O 11 p.m. sme prišli na hotel, čakal som že sa hneď pôjde spať, no to čo nasledovalo, by som nikdy nečakal. o 2 ráno sa objednala neskorá večera alebo skoré raňajky, neviem ako to nazvať a 3 ráno sa išlo do mesta. Na hotel sme sa vrátili o 8 rovno na raňajky. Učiteľom to vôbec nevadilo, no neviem či o tom vedeli.
Cestou na späť sme boli na jednu noc v meste Andong, čo je na pol ceste medzi Busanom a Seoulom. V Andong som videl kórejskú kultúru, staré domy, chrámy, a život v minulosti. Bolo super znova na chvíľu dýchať čerstvý vzduch a pozerať na nádhernú prírodu. Posledný večer sme mali futbalový turnaj, kde bolo zúčastnených 10 tímov. Zo 4 zápasov sme 3 vyhrali a jeden prehrali a dostali sme sa do finále. Vo finále som strelil víťazný gól a mohli sme oslavovať.
Další články od Davida
