Monika Slaninová: Vďaka Rotary sme spoznali svet

Naša dcéra Sára sa zúčastnila RYE v školskom roku 2024/2025 a strávila ho v Argentíne na severe Patagónie v mestečku Trevelin, v klube Esquel. Recipročne sme u nás doma hostili celý rok študentky: najprv Olíviu z Taiwanu a druhý polrok Annu Luizu z Brazílie.

Naše pocity ako hostiteľských rodičov sú zmiešané, ale zároveň sme vďační, že sme mali túto možnosť, ktorá nás veľa naučila nielen o iných kultúrach, ale aj o nás samých.

Ja som sa na hosťovanie veľmi tešila a, keďže sama organizujem mládežnícke výmeny v rámci programu Erasmus+, myslela som si, že viem, do čoho idem. Manžel a syn (11 rokov) boli oveľa opatrnejší a nie veľmi sa hrnuli do tejto skúsenosti. Nakoniec sa ukázalo, že ja som zažívala asi najväčší kultúrny šok z nás všetkých.

Chcela som vytvoriť čo najlepšie prostredie pre našu hostiteľskú dcéru, tvoriť jej program a príležitosti na spoznávanie našej slovenskej kultúry a nové zážitky. No veľmi sa to nestretlo s pozitívnou odozvou a naša taiwanská dcéra trávila najradšej čas sama, zavretá v izbe pri mobile a v online svete so svojimi kamoškami z domu. Čo ma dosť frustrovalo a navyše sme nedostávali žiadnu spätnú väzbu.
Pri rozhovoroch sme väčšinou skončili s pocitom, že je to výsluch, lebo síce odpovedala na všetky naše otázky, ale žiadna otázka z jej strany sa nikdy neobjavila. Pomoc pri domácich prácach bola len na naliehanie, spontánne sa nediala. Na druhej strane nebola vôbec náročná, nereptala, neodvrávala, bola slušná a žila si svoj život. Len nejako nezapadla do nášho životného štýlu. Na otázku, či sa jej u nás páči a či je spokojná, vždy odpovedala pozitívne, dokonca s nadšením. O svojej rodine rozprávala minimálne, a vlastne len vtedy, keď sme sa na niečo veľmi konkrétne spýtali.

Po polroku prišla výmena rodín a do nášho domu prišla úplne iná energia – Anna Luiza z Brazílie, ktorá sa už v tom čase vedela bez väčších problémov dohovoriť po slovensky, interagovala s nami v rozhovoroch a zapájala sa do rodinného života.

Bol to náročný rok, ale vďaka tomu, že sme doma mali namiesto našej dcéry hostiteľskú dcéru, nebolo nám až tak smutno. Vedeli sme, že sa niekto niekde stará o našu dcéru najlepšie, ako vie, a to isté sme sa my snažili dať hosťujúcim študentkám u nás. Ja som zistila, že mám úžasného manžela, ktorý bol v každej situácii milý k hostiteľským dcéram, aj keď ja som už nemala energiu a chuť byť milá. Syn si rozšíril obzory aj za hranice Európy a zvýšil toleranciu voči iným kultúram; zistil na vlastnej koži, resp. viac si uvedomil, že učenie sa angličtiny je veľmi dôležité, a tak bol viac motivovaný venovať sa jej.
Pred výmenou bol proti vycestovaniu do zahraničia sám a na dlhší čas – ako jeho staršia sestra, ale za rok sa jeho vnímanie zmenilo a už zvažuje účasť v programe RYE aj on sám.

Ďakujeme Rotary za túto skúsenosť.