Tak po viac ako mesiaci sa vám znova ozývam a poviem vám, že, odvtedy, čo som naposledy napísala blog, sa stalo veľa zaujímavých vecí. Posledný zábavný park na našej dovolenke bol SeaWorld a ich show s delfínmi vo mne naozaj zanechala mnoho krásnych emócií. Náš posledný deň sme strávili na pláži a potom sme sa už len zbalili a celá päťčlenná posádka strávila ďalších 12 hodín v aute, kým sme sa dostali naspäť do Dubba.
Tak po dvojtýždňovej pauze som späť a hlásim sa vám tentoraz z mesta Gold Coast, obľúbenej turistickej destinácie v Austrálii. Minulý týždeň bol viac v nálade „normálny život“ ako „nezabudnuteľné zážitky“, aj keď to neznamená, že sa nič zaujímavé nedialo, pretože cez víkend som začala s tréningom na bicykli. Rozhodla som sa totiž, že sa v októbri zúčastním každoročnej charitatívnej jazdy „Tour de Oroc“, dlhej takmer 800 km, ktorá trvá celý týždeň a je organizovaná Rotary.
V sobotu 19. 7. 2025 jsem se přestěhovala ke své první oficiální hostitelské rodině.
Bydlím v oblasti Wurtulla. Od domu jste za 15-20 minut autem na pláži. Mojí hostitelskou rodinou je manželský pár Peter a Sylvia. Jsou už v důchodu a také jsou členy mého Rotary klubu. Pravidelně chodí na procházky, aby se udržovali v pohybu. Překvapuje mě, kolik starších lidí je tady ve volném čase aktivní. Šla jsem se s nimi taky projít, abych omrkala okolí.
Sobota bola ale zatiaľ asi najlepším dňom, z ktorého si odnášam nezabudnuteľné zážitky. Práve vďaka prezidentke Rotary klubu Dubbo South, Karen, som nielenže bola v zoo, ale mala som možnosť nakŕmiť tigre, quokky či hrocha, stretnúť sa so surikatami, klokanmi, vtákopyskami či inými úžasnými zvieratami.
No a v pondelok ma čakal ďalší dôležitý deň. Prvý deň školy. A už teraz vám môžem povedať, že austrálska škola je úplne super (hlavne čo sa týka obtiažnosti 😀 ). A samozrejme nechýbalo plno predstavovania sa s otázkami od mojich nových spolužiakov typu “A máte vlastne na Slovensku vôbec pizzu?” Ale nebojte sa, ja ich niečo o nás naučím za ten rok.
Môj pracovný týždeň sa ale neniesol len v duchu školy a učenia sa. Už v utorok som sa zúčastnila môjho prvého Rotary meetingu s prezentáciou o mne a Slovensku, v stredu som bola na večeri s mojimi novými kamarátmi zo školy v mexickej reštaurácii a vo štvrtok večer som bola znovu u Davida, no tentokrát to bolo kvôli jeho synovi, ktorý je profesionálny pracovný jazdec v dostihovom tréningu a vzhľadom na to, že na Slovensku som zvykla pomáhať s jazdením v tréningu tiež a tu kvôli bezpečnosti jazdiť (minimálne dostihákov) nemôžem, tak sa rozhodli, že by to bol super nápad ma zobrať sa aspoň v piatok ráno, pred školou, pozrieť ako sa trénuje v Dubbe.