fbpx

Ahojte, volám sa Matúš a bol som rok na Taiwane. V tomto príbehu by som vám porozprával ako to u mňa bolo za ten rok a aké som si všimol zmeny po návrate a taktiež rozdiel medzi našou kultúrou ázijskou kultúrou.

Odchádzal som zo Slovenska 21. augusta, všetko bolo také divné lebo nevedel som čo mám od toho čakať a nebol som úplne pripravený na odchod. Po príchode na letisko som si zobral letenky a išiel som za Gate, rozlúčil som sa s rodičmi a vtedy som bol asi najviac zmätený. Po nástupe do lietadla mi hlavou išlo množstvo myšlienok, snažil som sa pripravovať hlavou na moju výmenu . Keď som priletel do Taiwanu, bol to pre mňa veľký šok pretože ma čakalo na letisku okolo 30 ľudí z môjho Rotary klubu, spoločne sme išli na veľkú večeru kde som sa musel naučiť jesť čínskymi paličkami. Bol to celkom zážitok.

Postupne som si na všetko zvykal

Postupne som si na všetko zvykal a časom sa mi to stalo takou dennou formalitkou, kedy som už veľmi veci neriešil ale už som to robil automaticky. Čo sa týka mojich Host rodín tak som mal dve a boli úžasné väčšie šťastie som asi ani nemohol mať spolu sme po cestovali, srandovali, chodili sa najesť a také bežné veci čo robia rodiny. Rotary aktivít sme mali dosť, Ale najviac ich bolo s vymenýmim študentmi, pretože nás bolo v meste okolo 150. Nikdy nebola nuda. Čo sa týka jazyka, úradným jazykom na Taiwane je čínština, ktorú sme sa museli naučiť aby sme boli schopný sa dorozumiet s miestnymi ľudmi ale hlavne s rodinami. 2x do týždňa sme mávali hodiny čínštiny ktoré sám mali od rotary a na kníh výmeny sme si robili záverečné testy a certifikáty. Asi mesiac pred koncom výmeny sme mali veľký trip okolo Taiwanu, kde sme si užili kopec srandy a videli veľa nových miest.

Deň môjho odchodu

Postupne prisla faza kde sa moja výmena končila, no pred mojim odchodom odchádzalo veľa mojich blízkych kamarátov, čo bolo pre mna dosť ťažké. Keď prišiel deň môjho odchodu bolo všetko take cudne pretože musím opustiť môj život čo som si vybudoval za ten rok. Na letisko sa prišlo rozlúčiť so mnou pár mojich kamarátov ktorí tam ešte ostali a môj rotary klub s rodinou. Po nasadnutím do lietadla som mal zmiešané pocity lebo nikto zo Slovenska okrem rodičov nevedel že sa vraciam. Keď som pristál vo Viedni a prišiel som za svojimi rodičmi,bolo to take divne že po roku naspäť al zároveň som bol šťastný že som doma s rodinou.

Na další deň som išiel prekvapiť spolužiakov, ktorí ani len netušili že prídem. Boli v riadnom šoku, niektorí ani neverili vlastným očiam.cakal som že po výmene ti bude horšie s mojimi kamarátmi a všetkým, ale všetko sa vrátilo do normálu, čo som rad. Teraz čo a týka kultúrneho šoku, respektíve kultúrnej rozdielnosti, tak európska a ázijská kultúra sa dosť líšia vo veľa veciach. Už len tým že ti ľudia sú neskutočne mili a netreba sa ich vôbec báť a radi pomôžu, ďalej skoro všetci veria v svoje náboženstvo a ich chrámy sú pre mna najzaujímavejšia časť kultúry lebo to sú tak fascinujúce stavby že by človek ani neveril že toniekto dokáže. Ku rozdielu medzi kultúrami má už nic nenapadá, ale o tom by sa dala napísať asi aj kniha je to veľmi pestré a zaujímavé. Toto je z mojej strany všetko. Verím že ste si článok užili a ďakujem.


Další články od Matúše

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!