Veľmi zaujímavo sa nám to tu vyvíja v Spojených Štátoch, ale myslím že Florida, kde trávim ja svoju výmenu by mala byť samostatný prípad. Vo všetkých štátoch naokolo na začiatku epidémie ľudia stresovali, zatváralo sa všetko, a na Floride? Kde polka ľudí je na dôchodku a sú najviac ohrození? Nič! Všetko sa začalo zatvárať ako posledné a boli sme posledným štátom ktorý zrušil školu.
Ale momentálne to funguje ako všade inak si myslím – školu dokončíme online, všetko okrem supermarketov je zatvorené, zavreli nám pláže na 3 týždne no znovu ich otvorili lebo však prečo nie? Aj tak sa ľudia združovali v supermarketoch alebo parkoch. V časoch krízy si myslím že som vychytal najlepšiu host rodinu, to sa musím priznať. Keď som vo februári vymenil poslednýkrát moju host rodinu, tak ma hneď ako prvé oboznámili so všetkými zásobami jedla, vody, generátormi elektriky a všetkým možným, ktoré mali v prípade núdze. Samozrejme to mi povedali že to majú pre prípad apokalypsy alebo nejakej katastrofy no keby ste mi vtedy povedali, že o mesiac bude celý svet v karanténe a ja budem vďačný za tie zásoby čo máme, tak by som vám neveril ani slovo. Ale našťastie sme nemuseli nič z toho použiť (zatiaľ) a vždy sme mali prístup k supermarketu a podobným veciam.
Škola nám tiež vedela predpovedať čo sa bude diať asi ako naši meteorológovia vedia predpovedať počasie.. nikto nevedel čo sa bude diať, najprv nám oznámili že sa po jarných prázdninách nevrátime týždeň do školy, potom to predĺžili do 30.3, potom do 15.4, neskôr do 1.5 až nakoniec školu zavreli na neurčito. Ale mne a mojim kamošom to nejako nevadilo, vždy sme si našli cestu ako komunikovať spolu či už videohovor alebo nenápadná jazda v aute po našom malom mestečku.
Ťažko tu niečo robiť keď jediná vec čo sa v mojom meste dala robiť bolo chodiť na pláž a do školy, no oboje nám zavreli. Počas tejto zvláštnej situácie som sa zúčastnil mnohých online udalostí – odovzdávanie basketbalových cien za sezónu, kde som mimochodom získal trénerské ocenenie (Coach’s award), keďže nám zrušili muzikál v ktorom som mal hrať jednu z hlavných úloh, tak naše školské divadlo zorganizovalo online hru – 10 spôsobov ako prežiť karanténu, a taktiež aj banket pre seniorov s oceneniami, ktorého som bol taktiež súčasťou. Nesmiem zabudnúť na online stretnutie môjho domovského Rotary klubu tak isto ako online stretnutia môjho host Rotary klubu.
Momentálne sme s mojou host rodinou na akomsi úniku do prírody, keď sme sa na 10 dní vybrali na hranicu 3 štátov – Alabamy, Georgie a Tennessee a trávime príjemné dni v okolí hôr. Veľmi si to cením, keďže všetky naše Rotary výlety, vrátane východného do New Yorku, Washingtonu DC a Bostonu, či západného tripu do Los Angeles, San Francisca, Grand Canyonu a Yellowstonu. Jeden z výletov ktorý sme s mojou host rodinou naplánovali je k Niagarským vodopádom začiatkom júna a veríme že stále budeme môcť ísť a že sa situácia dovtedy zlepší. Je to to jediné v čo môžeme teraz dúfať. Každopádne nehodlám sa predčasne vrátiť, užívam si USA ako sa dá a chcem úspešne dobojovať a dokončiť moju výmenu, hlavne šťastný a zdravý.