Viera Žiklová: Tri kontinenty v jednom čase na jednom mieste

Vždy som mala blízko k cestovaniu. Necestovala som príliš často a príliš ďaleko, ale akosi som to cestovanie mala stále v hlave. Keď nám náš syn oznámil, že by chcel ísť na výmenu, toto moje cestovateľské ja sa veľmi potešilo, že bude cestovať v duchu s ním a že prijatím zahraničného študenta zacítime diaľavy aj my. Tak sa aj stalo – hostili sme dvoch študentov z úplne opačných kútov sveta – brazílskeho Guivsa a Ruby z Thajwanu. Počas desiatich mesiacov bol náš život multikultúrny, neplánovaný, vyčerpávajúci a obohacujúci zároveň – rovnako ako samotné cestovanie.

Obidve „naše deti“ s nami žili v našej malej dedinke a, keďže obidvaja pochádzali z väčších miest, bola to pre nich určite veľká zmena. Asi najväčšou zmenou však bola pre nich strava. Napriek tomu, že naša domáca kuchyňa nie je typicky slovenská, strava bola to, čo im z domova najviac chýbalo. Ruby si často varila rôzne ázijské špecialitky a Guivs by nemohol rok prežiť bez svojho milovaného kuskusu :-). Samozrejme, naše halušky, guľáš a iné slovenské lahôdky vyskúšali, ale myslím, že rezance a kuskus predsa len vyhrávali.

Zmena klímy v úvode pobytu bola pre Guivsa trochu náročná; musel sa párkrát popasovať s menšími infekciami, ale časom sa aklimatizoval a ku koncu si dokonca pochvaľoval lepšiu a bezproblémovejšiu pleť. Možno tie naše hory a vzduch majú predsa len niečo do seba. Obidvaja navštevovali lokálne gymnázium, ale preniknúť do slovenčiny bolo pre nich veľmi náročné. Slovenčina je naozaj ťažký jazyk. Bolo to u nás preto multijazyčné – slovenčina popretkávaná angličtinou, čínštinou alebo temperamentnou portugalčinou. Keďže škola neposkytovala veľa mimoškolských aktivít, Guivs trávil čas napríklad aj hrou na bicie a Ruby na trúbke. Guivs bol veľký nadšenec brazílskeho tanca a hudby, takže sme absolvovali aj rýchlokurz brazílskeho tanca „forró“ a Ruby nás naučila pár čínskych znakov. Aj tak stále nerozumiem, ako je možné sa týmito znakmi normálne dorozumievať.

Guivsovi sme ukázali, že aj my tu na Slovensku máme sochu Ježiša ako je v Riu (skoro), a Ruby chcela využiť čas v Európe a možnosť vidieť asi jedno z najsmutnejších miest na svete – Osvienčim. Spoločne s druhou hosťujúcou rodinou sme všetci absolvovali splavovanie Váhu na rafte a obidvaja tiež zažili slovenskú Veľkú noc tak, ako sa patrí – Guivs s korbáčom v ruke a Ruby premočená do nitky. Guivsovi sme ukázali naše maľované Čičmany aj terchovského Jánošíka. On sa zase tešil, že nám môže porozprávať o ich pestrofarebnom festivale Festa Junina, ktorý tento rok zmeškal v domovine.

Ruby si veľmi obľúbila nášho kocúra a patrične ho aj rozmaznávala všelijakými dobrotami. Ruby má tiež veľmi rada hudbu, trochu hrá aj na gitare (aspoň prevetrala tú našu zaprášenú gitaru v kúte) a veľmi pekne spieva. Mala tak príležitosť ukázať svoj spev aj na jednej školskej akcii a na pár koncertoch sa ukázala aj s trúbkou. Keďže máme hudbu rovnako radi, na jeden jej koncert sme ju prišli podporiť a užiť si to.

Tento rok bol pre nás náročný, ale myslím, že aj vďaka tejto skúsenosti, vďaka týmto dvom mladým ľuďom, sme sa stali opäť o niečo otvorenejší a lepší ľudia. A sme za to vďační.