Pred 2 rokmi naša rodina vyslala syna Jakuba ako výmenného študenta cez Rotary do USA. Je úplne jasné, že pred jeho odchodom bolo v hlavách všetkých členov rodiny veľa otáznikov a očakávaní. V tej časti rodiny, ktorá ostala na Slovensku, pribudli ešte otázky a očakávania súvisiace s prijatím zahraničných študentov, ktorých sme v rámci výmeny mali dostať. Mali sme 3 dievčatá – Kanaďanku Nicole, Japonku Eimi a teraz začiatkom roka Mexičanku Gabi. Každá bola iná, s každou prišli iné radosti a iné starosti. Dovolím si uviesť niekoľko postrehov …

Kto dáva ten aj dostane

Stará, známa múdrosť platí. Aj keď možno nie vždy, a určite nie priamo reciprocitne. Každá vysielajúca rodina dúfa, že sa pobyt ich dieťaťa v zahraničí vydarí, že sa v prípade problémov o ich dieťa rotariáni a host rodiny „na druhej strane“ postarajú. To isté však očakávajú aj rodičia vysielajúcich detí „z druhej strany“. Aj keď problémy u nás sú neraz iné ako tie „na druhej strane“, je potrebné ich riešiť a urobiť všetko preto, aby pobyt dieťaťa vo vašej rodine bol úspešný. Pre prijaté dieťa ale aj jeho host rodinu.

V prípade Kanaďanky Nicole, ktorú sme mali ako prvú, nastali pri vybavovaní formalít na cudzineckej polícii v Košiciach zrazu problémy s vízami a hrozbou jej návratu. Ich jediným riešením bolo zabezpečenie jej elektronických otlačkov prstov a zaslanie špecifických výpisov z Kanadskej jazdnej polície. A to všetko v časovom limite. Takéto odtlačky sa však robia najbližšie vo Viedni.

Kanaďanka Nicole a host rodičia vo Viedni

Kanaďanka Nicole a host rodičia vo Viedni

A tak sme Nicole a host rodičia navštívili najprv ambasádu v Bratislave a potom políciu vo Viedni. Medzi tým za výdatnej pomoci Iva Lamoša, vtedajšieho YEO v Distrikte prebiehala intenzívna komunikácia s Nicolinou mamou, Kanadskou jazdnou políciou a slovenským veľvyslanectvom Kanade. Človek si povie „Panebože!“ ale zvládlo sa to … A navyše sme si urobili (aj keď neplánovaný) pekný výlet do Viedne.

I. Rodinný šok – hygiena

Dieťa, ktoré prichádza, prichádza s inými zvyklosťami aké má prijímajúca host rodina. Táto musí dieťa oboznámiť so zaužívanými pravidlami chodu domácnosti a dieťa sa im musí prispôsobiť. Musí… Ale nie vždy je to tak. Zvlášť dôležitá je otázka hygieny a jej úroveň. Hlavne u dievčat (dámy prosím prepáčiť).  Myslím, že v tomto smere sa musia hlavne „starostlivé gazdinky“ v host rodinách neraz obrniť trpezlivosťou.

II. Rodinný šok – upratovanie

Prijaté dieťa má alebo svoju samostatnú izbu alebo zdieľa spoločnú s rodinným príslušníkom rovnakého pohlavia. V našej rodine prijaté dievčatá mali spoločnú izbu s dcérou (v tom čase 15 resp. 16 ročná). V niektorých krajinách, hlavne v latinskoamerických sú súčasťou rodín aj slúžky (bez ohľadu na solventnosť rodiny) a tak k upratovaniu a povinnostiam voči host domácnosti majú potom prijaté deti „osobitný vzťah“. V prípade nejasností sa to potom z ich strany neraz zhodí na zlú komunikáciu resp. „neznalosť slovenského jazyka“. Opäť si na základe skúseností myslím, že v tomto smere sa musia hlavne „starostlivé gazdinky“ v host rodinách obrniť trpezlivosťou.

Slovenský jazyk je strašne ťažký

Rozlúčka s Japonkou Eimi

Rozlúčka s Japonkou Eimi

Po pobyte v USA a na Taiwane som pochopil, že slovenčina je skutočne veľmi ťažký jazyk. Naučiť sa aspoň jeho základy a komunikovať v ňom je však pre každého prichádzajúceho študenta nevyhnutné. Je jasné, že sú typy, ktoré sa hravo naučia cudzie jazyky a sú aj jazykoví antitalenti (za takého sa považuje aj autor príspevku, ten však žiaľ už nemôže ísť do zahraničia ako výmenný študent).

Ak sa zahraničný študent hneď na začiatku „zatne“, nesnaží sa učiť a nechytí v komunikácii nie len s rodinou ale aj prostredím, nastane pre neho veľký problém. Nie všetci v okolí ovládajú študentov materský jazyk, prípadne angličtinu. Priestor pre komunikáciu dieťaťa sa obmedzuje, začína sa cítiť ako „kôl v plote“ a môže sa začať uzatvárať. Nerozumie, čo sa v jeho okolí deje, útechou je mu internet, fecebook, realizuje clivé dlhé hodiny rozhovormi na Skype.

A po niekoľkých mesiacoch, keď sa jeho jazykové zaostávanie prehlbuje (ale tiež aj obmedzuje jeho jazyková komunikácia s prostredím) u neho vyvstane otázka: „Oplatí sa slovenčinu učiť? Veď ju aj tak (možno ) už v živote nebudem potrebovať …“ V snahe predísť tomuto problému náš RC Košice už niekoľko rokov pre inboundov hneď po príchode organizuje v mesiacoch september – november kurz slovenčiny, ktorý aj spolufinancuje. (Viem, že niekedy bol pre prichádzajúcich inboundov povinný niekoľko dňový kurz slovenského jazyka, ktorý organizoval Distrikt, no zišlo z neho).

V tejto situácii si dovolím uviesť 2 osobné zážitky. Mexičanka Gabi bola ešte po 4 mesiacoch, keď prišla do našej rodiny strašne slabá v slovenčine, obmedzene komunikovala a často používala „nerozumiem“. Nik z host rodiny neovládal španielčinu a aj znalosť angličtiny bola obmedzená . Keď sme ju zobrali do Prahy za synom, stretla sa tu aj s dievčatami, ktoré boli ako výmenné študentky v španielsky hovoriacich krajinách, začal som „valiť oči“ . Ináč utiahnutá, tichá dievčina „rapotala ako o dušu“, ožila a nedala sa zastaviť.

Druhý príklad. Taiwančanka Laura. Bola pred 2 rokmi na Slovensku, tiež veľmi zle rozprávala po slovensky a slovenčina bola pre ňu strašne ťažká (osobne si myslím, že mandarínska čínsština na Taiwane je niekoľkokrát ťažšia). Keď sme sa s ňou pred rokom v Tai-pei stretli a prostredníctvom tlmočníka rozprávali, opäť som „valil oči“. Tri dni nás sprevádzala a tri dni sa jej nezastavil jazyk.

Šport

Na záver jeden moment, ktorý podľa mňa veľmi zbližuje a pomáha k spríjemneniu pobytu nie len inboundom ale aj členom host rodín. Ak je prijatý študent športovo naladený a vychovávaný, je to výborný spôsob ako zlepšiť vzťahy a jeho pobyt. A aj komunikáciu. Japonka Eimi sa Košiciach prihlásila na aikido a chodila 2x týždenne trénovať (nie súťažiť). Našla si veľký okruh priateľov a aktivít (a tiež výborne zvládala slovenčinu), takže nemala takmer žiaden zbytočne voľný čas.

Americký študent Chris, inbound v našom klube, v USA hrával bajsbal (baseball). Aj keď nebol v našej rodine, brával som ho občas hrať florball. A pred, počas a po zápase sme mali priestor „pokecať si“ a dozvedieť sa niečo o sebe. Prípadne pomôcť mu s otázkami.

Aj keď uvedený článok sa zaoberá možno viac problémami, príchod inboundov do našej rodiny priniesol aj množstvo pozitív. Tak pre host rodičov ako aj host súrodencov. Ale o tom niekedy inokedy …

Števo Kabát , RC Košice

Další články od hostitelských rodin

Studium v zahraničí

Studium v zahraničí

pro středoškoláky

 

Chceš prožít nezapomenutelný školní rok 2020/21 v USA, Kanadě, Brazílii, Mexiku, Argentině, Kolumbii, Japonsku, Thajsku, Koreji, Austrálii, nebo na Taiwanu? Nebo v nějaké úplně jiné zemi? Zaregistruj se do našeho seznamu předběžných zájemců! 

Pro úspěšnou registraci do našeho seznamu potvrď prosím Tvoji emailovou adresu kliknutím na odkaz v emailu, který jsme Ti poslali. Děkujeme!

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!