Presun do miesta ubytovania nakoniec netrval sľúbenú polhodinku. Netrvala dokonca ani hodinku, ale takmer hodinu a pol! To teda bolo dobrodružstvo, presúvať sa v noci za svitu bateriek cez džungľu!Prvýkrát v živote som videl také množstvo hadov, pavúkov o veľkosti malého taniera a stovky ďalších malých príšer. Priznám sa, že som sa trochu aj bál. Navyše, ako v správnej tropickej džungli, aj tu bolo poriadne dusno a teplo, vďaka čomu sa po príchode do hotela zo všetkých lial pot…
Zvláštnosťou miestnych Vianoc je, že štedrovečerná večera sa podáva až o polnoci. Tu v Kolumbii je to tradícia. Na večeru sme mali mäso na viac spôsobov. Všetko mäso ale bolo na studeno. Aby som host rodine ukázal, čo jeme na Vianoce u nás doma, pripravil som pravý slovenský zemiakový šalát. Nikdy predtým sa mi nezdalo, žeby šalát mohol mať nejakú komplikovanú prípravu…
Stihol som sa ešte prejsť po pláži, potom sme mali raňajky. Dali nám asi pol hodinku na zbalenie si vecí a na to sme mikrobusmi vyrazili do púšte. Prekvapilo ma, že cesta bola krátka, necelých 15 minút. Ešte viac ma prekvapilo, keď sme sa pešo vybrali na vysokú horu. Keďže nás na to dopredu nikto neupozornil, šľapal som len v šľapkách…
Na druhé ráno som sa zobudil okolo siedmej čo bolo dobre, pretože už o ôsmej sme mali vyraziť do Bugy, kde je z pohľadu katolíkov jeden z najposvätnejších kostolov v Kolumbii. Škoda len, že v ten deň bolo v Buge asi 40°C a k tomu asi sto tisíc ľudí, ktorí sa prišli pomodliť, či iba obdivovať veľkoleposť a nádheru tejto katedrály…
Co se povýměnových pocitů týče, jsem moc ráda za celou zkušenost výměny, která mi dala větší rozhled o světě a také mi do života přivedla mnoho skvělých lidí. Ať už těch, kteří jeli na výměnu jako já, a teď se vídáme na Rotary akcích a nebo i mimo ně (ahoj Niki😄); těch, které jsem potkala na mé výměně v Kolumbii a kteří se stali mými nejlepšími přáteli – a se kterými kvůli škole a ostatním ‚důležitým‘ věcem nejsme často v kontaktu ale sem tam si pošleme třeba pohled nebo balíček k narozeninám. A nebo úplně jiní lidé, se kterými jsme se setkali třeba jen náhodou…
Ibagué má okolo 600 000 obyvateľov a mal som pocit, že sa všetci zhromaždili v parku. Po chvíli som ju ale stretol a tak sme počkali asi ďalších 40 minút na ostatných. Potom sme si dali kávu a následne sme prešli celé mesto. Chceli sme ísť na najvyššiu budovu v Ibagué. Problém bol ale v tom, že sme nevedeli, kde je. Ja som tam síce raz bol, ale bolo to dva dni po mojom príchode, takže som si polohu budovy vážne nepamätal. Nakoniec sme ju našli a všetci sme sa pri nej odfotili…
Zaregistrujte se do našeho emailového seznamu a nenechte si ujít žádné novinky.
Pro úspěšnou registraci k odběru novinek z našeho webu potvrďte prosím vaši emailovou adresu kliknutím na odkaz v emailu, který jsme vám poslali. Děkujeme!
