Krajina salsy, futbalu a mojich trapasov

Tanec

Kolumbia je krajina salsy, priateľských ľudí a ležérneho života. Krátko po tom ako som sa dostal do krajiny ma moji prví kamaráti vzali na prvú fiestu (párty). Sedel som a ani raz som sa nepostavil. Pri pohľade na to ako tam všetci tancujú mi padla sánka a hanbil som sa čo i len pohnúť aby to nedopadlo katastrofálne. Môžem vám s istotou povedať, že tu tancujú všetci a to bohovsky. Niet divu, zapnuté rádio, ktoré rytmicky búši latino melódie je skoro všade. Od kostola cez obchod s ovocím a kanceláriu riaditeľa školy až po nočný autobus. Bez výnimky. Rytmus tam je proste vštepovaný 24/7. Ideálna motivácia na zapísanie sa hodín tanca, nie? Určite som si zaslúžil veľa pohľadov keď som vtedy ešte s minimálnou slovnou zásobou prišiel do tanečnej školy. Ale stálo to za to, a také tanečné fiesty som ešte nikde inde nezažil ako v Kolumbii.

Jazyk

Zvláštne pohľady som si získal aj iným spôsobom. Nakoľko sa v Kolumbii hovorí po španielsky, a moje komunikačné schopnosti krátko po príchode boli limitované na predstavenie sa a vyjadrenie hladu. To znamenalo večnú improvizáciu. Vždy keď som nevedel dáke slovíčko tak som si ho proste „vytvoril“ z iného jazyka pridaním „španielskej prípony“ ako napríklad ito/itado… Nie zrovna najlepší nápad 😀 Krátko pred príchodom druhej výmennej študentky do môjho mesta som sa chcel podeliť o moje nadšenie so spolužiakmi. Problém, nevedel som ako sa povie nadšený. Tak som vzal anglický ekvivalent, čiže excited a spustil „španifikáciu“. Vznikla mi z toho veda „Estoy excitado porqué hoy viene Maude“, v mojej reči: som nadšený pretože dnes príde Maude. Aspoň to som si myslel. Faktom je však že slovo excitado v španielčine znamená nadržaný… Pohľad mojich spolužiakov hovoril za všetko. Povedal som blbosť ja už som sa iba hanbil a dožadoval prekladu naspäť do angličtiny.
Jazyk sa časom zlepšoval a podobných trapasov bolo menej a menej. V treťom mesiaci som sa už vedel aktívne zapájať do hodín v škole alebo porozprávať s host rodinou. Je to také čaro výmeny, keď ten jazyk zrazu naskočí a vy si ani neuvedomíte ako.

Futbal a pápež?

V prvej polovici výmeny sa mi naskytlo aj trochu iného zážitku. Prázdnej ulice a zatvorených obchodov. Absolútne zvláštne, pretože väčšinou to na uliciach a v obchodoch/trhoch vždy hemží ľuďmi, až na dve výnimky. Keď hraje Kolumbia futbalový zápas, a keď príde pápež. Proste šialenosť a zažil som obe. K už početným 18 sviatkom, ktoré sú v Kolumbii sa dá prirátať aj hociktorý futbalový zápas ako napríklad Kolumbia – Venezuela. Dostali sme riaditeľské voľno v škole, pretože by aj tak nikto neprišiel. Všetci poctivo v dresoch pozerali priamy prenos zápasu ako keby to bola posledná vec, ktorú môžu spraviť. V maličkej obývačke nás bolo neuveriteľných 20 a všetci kričali koľko im hlasivky dávali. Skoro úplne identická situácia nastala keď prišiel pápež do krajiny. Jediná zmena je, že futbalový dres sa zmení na sviečky s podobizňou pápeža, profilové fotky s usmievajúcim sa pápežom v rohu a podobne. Krajina tým proste žila a my sme mali ďalší super zážitok k tej hromade čo sme už mali z výletov (ako je napríklad Amazonka alebo Karibik) a iných, veľa krát školských dní.