Dlho som nepísala, viem. Asi to najhlavnejšie, čo by som mohla spomenúť je, že som tu oslávila svoje 18. narodeniny. V novej škole som bola štvrtý deň, takže som neočakávala nič veľké, ale aj napriek tomu ma uprostred ihriska privítali s dvoma tortami, veľkými číslami 1 a 8 a s pesničkou “happy birthday”. Naozaj som to nečakala a naozaj som bola prekvapená, akí dokážu byť ľudia milí a ako dokážu prekvapiť.

O dva týždne neskôr sme mali rotary výlet, Festival orchideí. Všetci študenti z Bolívie sa stretli v jednej menšej dedinke, kde sme strávili 3 dni.

Že by to tam orchideami prekypovalo povedať nemôžem, ale aj napriek tomu bol zážitok vidieť ďalšiu časť ďalekej Bolívie.

Tiež som sa naučila pripravovať Cuñape, čo je niečo ako mäkučký syrový chlieb.

Mala som možnosť vidieť tradičnú výrobu kobercov a šiat, či národné tance. S výmennými študentmi bolo super.

Spoznali sme iné krajiny, spoznali sme sa navzájom a aj napriek tomu, že sme sa videli prvý raz, to bolo doslova rodinné.

Asi najväčší šok nastal posledný deň, keď za mnou prišiel vedúci a povedal mi, že spoznal ľudí zo Slovenska. Povedal to s takým pokojom a tak normálne že som mu na prvýkrát ani neuverila. Ale bolo to tak. Ľudia žijúci v Santa Cruz, ktorí boli na rovnakom výlete ako cela naša rotary skupina. Bývajú tu asi 45 rokov, Eva a jej kamarátka zo Slovenska. Jej manžel je Bolívijčan žijúci tu v Bolívii, ktorý študoval v Prahe, takže hovorí po česky. No sranda. Ja sama som mala problém hovoriť s nimi. Slovenčina je ozaj ťažká.