Tento článok píšem preto, aby bolo jasné, že výmena nie je o iba o samých zábavných stretnutiach a výletoch. Je potrebné aj riadne chodenie do školy, čo nie je vždy zábavná činnosť. Na druhej strane sa však len a len vďaka škole naučím po španielsky. Teda dúfam. Ale vráťme sa k môjmu bežnému dňu.
Každé ráno vstávam o 6:05 miestneho času. Niekedy sa mi vstáva ľahko, inokedy menej. Komu by sa ale chcelo vstávať do školy hoci aj doma? Hneď ako sa donútim vstať z postele, idem sa osprchovať. Toto je časť dňa, ktorú mám asi najradšej, keďže mám vlastnú kúpeľňu a nikoho neobmedzujem. Školský autobus pre mňa prichádza až o 7:20, teda mám zvyčajne dosť času na všetko, čo potrebujem ráno stihnúť. Po sprche sa idem pozdraviť našej slúžke. Vždy sa má opýta, čo chcem na raňajky a ja sa medzitým idem prezliecť do izby. Dám si veci do tašky a idem sa naraňajkovať.
Spočiatku som jedával iba cereálie. Moja host mama však trvala na tom, že musím mať pestrejšiu stravu, preto od vtedy jedávam rozmanitejšie. Od sendviča, cez praženicu až po ovocný šalát. Keďže moji host rodičia nemusia vždy vstávať tak skoro ako ja, raňajkujem obvykle sám. Keďže neraňajkujem dlho a do príchodu školského autobusu mám dosť času, väčšinou si po raňajkách ešte sadnem a počúvam hudbu alebo sa hrám na mobile. Občas sa mi stane, že sa mi prihovorí naša slúžka. Je naozaj veľmi milá, problém však je, že jej takmer nič nerozumiem. Rozhovor v španielčine o siedmej ráno nie je pre mňa to pravé orechové a nie vždy dopadne dobre. Ja totiž na všetky jej otázky odpovedám áno. 
Ako už som spomínal o 7:20 pre mňa prichádza školský autobus. Jeho šofér vždy dvakrát zatrúbi a tak viem, že mám vyjsť von. Niekedy však príde o pár minút skôr a to som potom v poriadnom zhone.
Cesta do školy prebieha úplne pohodovo. Keďže viem, že po ceste vyzdvihujeme ešte sedem detí, čo trvá cca tridsať minút, dám si do uší slúchadlá a spím.
V škole som mal spočiatku trošku problémy, keďže som nemal kamarátov. V mojej triede anglicky hovorili iba dvaja spolužiaci a ani oni nejavili bohvieaký záujem sa so mnou rozprávať. Po asi troch týždňoch v škole som sa rozhodol, že zájdem za pani riaditeľkou a poprosím ju, či by som nemohol prejsť do inej triedy. Teraz už som v triede č. 11 a musím povedať, že je to tu oveľa lepšie. Našiel som si tu veľa kamarátov a už máme aj veľa spoločných plánov na takmer celý tento školský rok. Len je trochu problém v tom, že keď skončí školský rok, budem sa musieť po prázdninách vrátiť späť do mojej starej triedy. Ale to už budem vedieť po španielsky, čo znamená, že to pre mňa bude snáď trochu jednoduchšie. Čo sa týka vyučovania, výmenní študenti sa musia riadiť rozvrhom hodín ako normálni študenti. Našťastie máme ale výnimku a nemusíme chodiť na všetky hodiny. Nie že by sme mali voľné hodiny, je to skôr o tom, že máme trošku pozmenený rozvrh.
Další články od Marka
