fbpx

Každý človek sa za jeden rok zmení. Či je na Slovensku alebo v Kolumbii, ako ja. Tu je však tá zmena akási intenzívnejšia. Určite má na to veľký vplyv to, že som odkázaný sám na seba. Rodičov a rodinu nevidím po dobu desiatych mesiacov. Taktiež ani moji slovenský kamaráti tu nie sú. Začínal som v podstate akoby od znova.

Je to ako keď idete prvýkrát povedzme na strednú. Ale s tým rozdielom, že nerozprávate tým istým jazykom, keď vám je smutno nemá vás kto na začiatku podržať. Nemáte žiadnych kamarátov a je to ťažké. Už v minulom článku som písal, že výmena nie je dovolenka. Núti vás sa rozprávať s ľuďmi, ktorých by ste v bežnom živote nespoznali. Núti vás vystúpiť z vašej komfortnej zóny. Keď som prišiel do školy, nerozprával som španielsky a väčšina spolužiakov a učiteľov zase nehovorila po anglicky. Čo som mohol robiť? Snažil som sa dohovoriť rukami – nohami. Všimol som si, že teraz sa už takmer nehanbím. Pomohlo mi to, že som nútený sa rozprávať s ľuďmi. Chodím sám do obchodu, objednávam si jedlo a rozprávam sa v škole. V zdokonaľovaní španielčiny mi pomáha aj to, že na každom jednom podujatí sa musím predstaviť a povedať niečo o mne a o Slovensku.

Naučil som sa tu riešiť stresové situácie a mám iný pohľad na svet. Uvedomil som si, že rodina je v živote to najdôležitejšie, potom nasledujú praví kamaráti a až potom je všetko ostatné. Nehovorím o zdraví, lebo to je tiež veľmi dôležité. Inak sa už pozerám aj na peniaze, na to čo potrebujem a čo je zbytočnosť. V Kolumbii je veľa ľudí, ktorí nemajú čo do úst. Ich deti nemôžu ísť na dobrú školu, lebo na to nemajú peniaze. Spolu bývajú v byte, ktorý má namiesto okien diery. Je pravda, že tu veľa ľudí užíva kokaín, ale podľa mňa je to preto, lebo majú veľmi ťažký život a chcú sa od neho odpútať. Navyše kokaín tu je veľmi lacný a ľahko dostupný.

Ľudia v Európe sa sťažujú aký majú ťažký život, ako málo zarábajú a ako môžu z toho vyžiť. Každému nespokojnému odporúčam prísť sa pozrieť do Južnej Ameriky. Napr. tu v Kolumbii nie sú potraviny a iný tovar oveľa lacnejšie ako v Európe, pričom ale platy sú neskutočne nízke Je množstvo ľudí, ktorí zarábajú v prepočte 150,- Eur mesačne. Najhoršie je, že keď nemôžete pracovať, alebo prídete o prácu, tak vám vláda väčšinou nepomôže. A keď idem autobusom zo školy vidím, ako na ulici žijú celé rodiny. Momentálne tu tiež žije veľa imigrantov z Venezuely a pre nich to je ešte ťažšie. Napriek tomu, že ľudia nemajú veľa peňazí, sú šťastní. Samozrejme nie všetci, ale väčšina. Táto skúsenosť ma naučila tešiť sa aj z maličkostí. Toto som na Slovensku nevedel veľmi oceniť, ale teraz počas výmeny som sa to naučil.

Ťažko sa mi píše tento článok, pretože niektoré zmeny v mojom myslení a chovaní vnímam a niektoré nie. Jedna z tých ktoré vnímam intenzívne je, že som prestal slepo dôverovať ľuďom. Zistil som, že nie všetci sú takí, ako sa na prvý pohľad zdajú byť. Veľa ľudí sa ma tu snažilo využiť, ale už som sa naučil ako sa “brániť”. Skrátka – dospel som

Další články od Marka

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!