fbpx

Hoci som v Kolumbii len pár mesiacov, už som zažil prázdniny. Začali v sobotu 6. októbra a mali len deväť dní, ale potešili neskutočne! Nemal som počas nich žiadne plány, chcel som si len dobre oddýchnuť. Moja trieda bola na školskom výlete na ostrov v Karibiku – San Andres. Ja som s nimi nešiel, pretože som mal v pláne stretnúť sa s Victoire, výmennou študentkou z Francúzska, ktorá býva v Bogote a mala prísť do Ibagué. Boli sme dohodnutí, že sa stretneme na Zumbe.

Stretli sme, podľa plánu, v obchodnom centre Multicentro. Trochu som podcenil cestu podvečerným Ibagué, ktorá nebola veľmi príjemná, ale našťastie, napriek nepríjemnému pocitu, prebehla v poriadku. Z obchodného centra sme sa vybrali do reštaurácie. Po ceste sme stretli Claudiu, Paulininu host mamku, ktorá nám povedala, že sa môžeme najesť v reštaurácii, do ktorej mali ísť oni zajtra. Bola to francúzska reštaurácia, ktorú dievčatá predtým našli na internete. Prišli sme tam a objednali sme si všetci waffle. Boli fakt veľmi dobré. Dlho sme sa tam ešte rozprávali. Napríklad o tom, že sa Gwendolin, výmenná študentka z Nemecka, práve vrátila z Medellínu a ukazovala nám fotky. Tri dni pred tým bola v Santa Marte a Cartagene, kde bývala u ľudí, ktorí mali súkromné lietadlo aj helikoptéru a tiež súkromnú pláž. Výmenný pobyt s Rotary klubom je naozaj super, človek nikdy nevie, kam sa dostane. Pred tým než sme odišli, nás dievčatá pozvali na párty, na ktorú som sa bohužiaľ nemal ako dostať, tak som išiel domov.

Na druhý deň sme sa o tretej mali stretnúť v centre mesta. Konkrétne na Bolivar Plaza, čo je námestie a zároveň aj park. Už som si zvykol na to, že v Kolumbii sa nechodí na čas a tak som prišiel asi o pol hodinu neskôr. Aj tam tak ešte nikto nebol. Chvíľu som sa snažil nájsť Gwendolin, ktorá tam údajne niekde mala byť. Zbytočne. Ibagué má okolo 600 000 obyvateľov a mal som pocit, že sa všetci zhromaždili v parku. Po chvíli som ju ale stretol a tak sme počkali asi ďalších 40 minút na ostatných. Potom sme si dali kávu a následne sme prešli celé mesto. Chceli sme ísť na najvyššiu budovu  v Ibagué. Problém bol ale v tom, že sme nevedeli, kde je. Ja som tam síce raz bol, ale bolo to dva dni po mojom príchode, takže som si polohu budovy vážne nepamätal. Nakoniec sme ju našli a všetci sme sa pri nej odfotili.

Potom sme sa pomaly presúvali na stanovisko taxíkov, keďže sme sa predtým dohodli, že pôjdeme do kina. Netušili sme však, že sa pritom staneme súčasťou obrovskej demonštrácie. Bez varovania sme sa ocitli uprostred obrovského davu mladých ľudí, protestujúcich proti nedostatku štátnych univerzít. V Kolumbii je totiž štúdium na vysokých školách veľmi drahé a tým, že tu aj priemerné platy sú asi štyrikrát nižšie ako na Slovensku je pochopiteľné, že mládež protestovala. Protest to pritom vôbec nebol kľudný. Bolo to hodne hlučné a divoké, a priznám sa, že som sa dosť bál. Všetci účastníci vrieskali, niektorí bubnovali a bolo to celé dosť chaotické. Radšej sme sa preto skryli v obchode a keď sa atmosféra uvoľnila, išli sme k taxíkom.

Do obchodného centra sme nakoniec prišli pred šiestou. Stihli sme niečo zjesť a išli sme do kina. Vtedy nám zavolala Claudia a oznámila nám, že film sa začína až o 9:00 hod. Bolo to síce dosť neskoro, ale veď sú prázdniny! Voľný čas sme tak trávili poflakovaním sa po obchodnom centre. Okolo 8:50 sme čakali pred kinom na Claudiu. Nakoniec sme sa dozvedeli, že film sa začína až o 9:50 hod. Tak sme si kúpili popcorn a pitie a rozprávali sme sa. Film bol pekný, ale trošku detský. Boli sme totiž na Piadinôžku, čo bol kreslený film o stretnutí Yetiho a ľudskej rasy. Domov som sa dostal okolo pol noci.

Ostatné dni krátkych prázdnin som nerobil skoro nič až na to, že som si nechal v piatok prefarbiť vlasy na modro. A cez víkend ma čakal výlet, ktorý bol pre mňa prekvapením, o čom napíšem v ďalšom článku. 

Další články od Marka

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!