Prvý deň som musel vstávať veľmi skoro, pretože autobus, ktorý nás mal odviezť do Bogoty, prišiel už o 05.40 hod. Po ceste sme vyzdvihli ostatných výmenných študentov a vyrazili do Bogoty. Samotná cesta do hlavného mesta nebola dlhá, trvala len dve a pol hodiny. Prejsť však cez túto osemmiliónovú metropolu Kolumbie na letisko trvalo viac ako hodinu a pol. A to neboli na cestách zápchy ani zlá dopravná situácia.
Na letisko sme sa tak dostali až predobedom, okolo pol dvanástej. Po zvítaní sa s ostatnými účastníkmi zájazdu sme sa odcheckovali, posadali si na zem a dali sa do debaty. Chvíľku to bolo také trochu rozpačité, veď sme sa s niektorými nevideli vyše troch mesiacov. Ale trvalo to naozaj len chvíľku. Po pár minútach sme si už jeden cez druhého vymieňali zážitky a skúsenosti, trochu sme sa aj posťažovali, ale najmä sme sa veľa nasmiali.
Ráno pred cestou som sa nestihol najesť, takže na obed som už bol poriadne hladný. Spoliehal som sa, že na letisku nás pustia do mekáča alebo nejakého rýchleho občerstvenia. Vzhľadom na čas odletu nám však odskočenie do mekáča nedovolili a tak som o hlade a smäde prechádzal spolu s ostatnými rôzne kontroly. Počas hľadania našej odletovej brány (Gate) som stretol Hanu, ktorá ale letela iným letom ako ja. Stihli sme sa preto len pozdraviť a prehodiť pár slov. Konečne sme našli náš gate, vďaka čomu som sa mohol rozbehnúť k najbližšej reštaurácii. Hneď sa ku mne pridali ďalšie dve hladošky – Viviane a Sara. Keďže sa snažím žiť zdravo, kúpil som si vegetariánský sandwich a Colu Zero. Vzhľadom na pokročilý čas sme cestu od reštaurácie ku bráne absolvovali behom. Konečne sýty a napojený som si prisadol k Terke, ktorá je tiež zo Slovenska a výborne sme sa porozprávali. Bol to super pocit sa po troch mesiacoch opäť rozprávať so Slovenkou.
Let mal meškanie asi hodinu a pol, inak však prebehol úplne v pohode. Na letisku v Santa Marte, čo je hlavné mesto departmentu Magdalena a leží v severnej časti Kolumbie, nás privítala teplota 35 stupňov. Keďže mesto z jednej strany obklopuje Karibské more, prehovorili ma Hana s Terkou, aby sme si odskočili na pláž. Neľutoval som, bolo to úžasné. Urobili sme pár fotiek a aj keď sme sa nemohli kúpať, aspoň som si vytiahol rifle a namočil si v Karibiku nohy.
Hana predtým spomínala, že cesta do hotela má trvať autobusom cca štyri hodiny, potom máme prestúpiť a pôjdeme ešte asi šesť hodín mikrobusom. Myslel som si, že žartuje. Nežartovala. Nasadli sme do autobusu a keďže som sedel s Terkou, cesta nám pri rozhovore ubiehala rýchlo. Mali sme po ceste nejaké technické problémy, ale tie rýchlo vyriešili. Keď sme prestúpili do mikrobusov, dostali sme jedlo. Ani pri ceste mikrobusom sa nám nevyhli technické problémy, kvôli ktorým sa pôvodne plánovaná šesť hodinová cesta pretiahla na osem hodín. Nám to však vôbec nevadilo. Perfektne sme sa bavili a urobili sme s mikrobusu „párty bus“. Do hotela sme prišli okolo štvrtej ráno. Hotel bol poriadne exotický. Izba nemala strop a tvorili ju štyri do zeme nabité koly, medzi ktorými boli slamené steny. Postele však boli pohodlné a toalety normálne. Spali sme v podstate priamo na pláži, takže keď som zaspával, počul som šum mora. No môže byť ešte väčšia romantika?
Dlho sme si nepospali, keďže ráno sme vstávali už o siedmej. Stihol som sa ešte prejsť po pláži, potom sme mali raňajky. Dali nám asi pol hodinku na zbalenie si vecí a na to sme mikrobusmi vyrazili do púšte. Prekvapilo ma, že cesta bola krátka, necelých 15 minút. Ešte viac ma prekvapilo, keď sme sa pešo vybrali na vysokú horu. Keďže nás na to dopredu nikto neupozornil, šľapal som len v šľapkách. Hore sme sa pokochali nádherným výhľadom, urobili sme pár fotiek a po zostupe sme mali asi tri hodiny voľna na pláži.
Další články od Marka
