V piatok večer som sa ocitla aj s mojou rodinou na preplnenej, autobusovej stanici v Santa Cruz. Táto stanici vyzerala asi ako vlaková stanica v Bratislave len tu boli autobusy a viac hluku.


Cestovali sme približne 18 hodín a to z dôvodu že asi 3/4 cesty je cez kopce. Bolo to veľmi podobné slovenskému Šturcu alebo cestám po ktorých zostupujete k chorvátskemu moru. Sedačky v autobuse boli skvelé, naozaj sa na nich dalo spať. Takže to bolo naozaj plus.

Prechádzali sme pomedzi kopce rôznych farieb konkrétne zelených žltých a červených.

Moja mama mi vysvetlila že preto má bolívíska vlajka, práve tieto farby.


Cesta mi vcelku utiekla a ja som konečne uvidela La Paz.

Po ubytovaní a následnej večeri som ale vcelku rada privítala spánok.

Po skorých raňajkách sme šli na miestne trhovisko ktoré by som prirovnala ku martinskej tržnici ale asi tak 30 násobnej. Plné ulice ľudí, áut, taxíkov, autobusov a hroznej zimi. Ochutnala som miestne jedlo a pitie ktoré mi síce nechutilo ale budiš.