Veľa známych mi píše, ako mi závidia, že som v podstate na ročnej dovolenke. Na jednej strane ich chápem, tiež som mal pred výmenným pobytom takýto názor. Na strane druhej až osobná skúsenosť dá človeku pocítiť, že to nie je až také ľahké a super, ako sa to pri povrchnom pohľade javí.
Netvrdím, že výmena nie je super, to nie. Je to jednoznačne perfektná životná skúsenosť. Považujem však za potrebné poukázať na to, že nie celú výmenu je ľahké prežiť šťastný. Tento článok nebude o tom aký som šťastný ako každý iný. Určite som veľmi často šťastný a užívam si to a som aj hlavne veľmi vďačný, za túto úžasnú skúsenosť. Všimol som si ako sa mením, ale o tom možno až v ďalšom článku.
Už na prvom Orientation meetingu v Martine nám na rovinu povedali, že to bude ťažké. Že budú chvíle, keď to budeme chcieť vzdať a vrátiť sa domov. A mali pravdu. Aj ja som mal takéto chvíle, a to už na začiatku výmeny. Prvé mesiace som bol veľmi sklamaný, pretože som mal privysoké očakávania. Nie vo vzťahu ku Kolumbii, ale skôr k výmenne samotnej. Myslel som, že po dvoch-troch mesiacoch budem rozprávať plynule po španielsky, budem mať tisíc kamarátov a každý deň budem na párty. Zároveň som si myslel, že každý mesiac pôjdem na minimálne jeden výlet a že budem v Bogote celé prázdniny. A toto bola chyba!
NIKDY NEMAJTE PRIVEĽKÉ OČAKÁVANIA!
Mám kamarátku, ktorá pred príchodom nemala žiadne očakávania. Odkedy prišla je úplne nadšená a veľmi sa jej páči. Mne sa tiež v Kolumbii páči, ale kým som si zvykol, chvíľu to trvalo. Za ťažké obdobie považujem najmä prvé dni. Síce som sa tváril, že všetko je v pohode, ale nebolo to tak. Však si to zoberte – ocitnete sa v byte úplne cudzích ľudí, nerozumiete jeden druhého a hoci používate Google translate, je to veľmi chaotické. Chcete ísť do obchodu a kúpiť si rožok a tresku, ale takéto veci tu nemajú. Presne toto sa volá kultúrny šok. Na začiatku som si ani neuvedomil, že ním trpím. Len som si myslel, že to tu je všetko čudné. Aj bolo. Ale človek sa postupne adaptuje. Napriek tomu mi dodnes pripadajú mnohé veci zvláštne, ale už to neriešim. Zrejme sa postupne mením, prispôsobujem sa inej kultúre, novej rodine. Na novú rodinu tiež nie je ľahké si zvyknúť. Mne sa to našťastie podarilo veľmi rýchlo. Škoda len, že nie som typ človeka, ktorý sa za všetko ospravedlňuje. Pretože moja host rodina to odo mňa vyžaduje. Teda keď urobím hoci len maličkú chybičku, musím sa za to ospravedlniť. Rodinu mám celý rok jednu, čo mi vyhovuje. Rozprávame sa síce nie často, ale zase nemáme ani obrovské problémy. Je to asi rovnaké, ako s vlastnou rodinou. Viete si predstaviť, žeby ste sa doma napr. desať mesiacov s niekým rodiny nepohádali? Alebo aspoň nesúhlasili s niečím, čo doma odznie?
Čo ma tu v Kolumbii dosť prekvapilo je, že ma diskriminujú za to, že som biely. V obchode sa ku mne správajú, akoby som bol zlodej a vždy ma pri pokladni prehľadajú. V škole je zopár ľudí, ktorí sa so mnou odmietajú rozprávať, lebo nemajú radi bielych. Taktiež sa ma snažia takmer všetci miestni využiť. Napr. v taxíku mi zásadne účtujú viac ako Kolumbijčanovi. Keď idem do mesta s mojim host otcom, stojí nás to asi 6 mil. pesos. Keď som išiel taxíkom sám, naúčtoval mi taxikár 10 mil. Rozdiel je to v prepočte asi iba euro, no blbý je ten pocit, že je to len kvôli tomu, že som cudzinec. Spočiatku sa mi stávalo, že keď som nedal taxikárovi presnú sumu, ani mi nevydal. A ja som nevedel, ako mu niečo povedať. Bol to hrozný pocit byť takýto bezmocný. A podobných zážitkov mám stovky. Napríklad keď som išiel do obchodu a ľudia sa mi vysmievali, že im nerozumiem.
Ale práve toto sú veci, ktoré ma posunuli vpred a zmenili ma k lepšiemu. A pomohli mi dospieť. Uvedomujem si, že to, čo som napísal môže niekoho odradiť, ale garantujem vám, že po čase sa aj tie zlé veci premenia na super spomienky. Predsa len život nie je ľahký a výmena vám pomôže sa pripraviť na reálny život lepšie ako sedenie doma.
Další články od Marka
