Dnes sa na našej škole konal ďalší volejbalový zápas. Aspen vs Delta. Môj tím s prehľadom vyhral a úprimne , bol to celkom nudný zápas. Trošku k našej školskej jedálni. Na obed máš na výber normálne alebo teplé jedlo. To stojí 6,50 dolárov. Okrem toho máš niečo ako bufet. Normálny obed zahŕňa obrovské cookies, malú pizza a podobné veci,( môžeš si toho zobrať koľko chceš). Teplý obed sú cestoviny, kura a veľa zeleniny (funguje to tak, že zaplatíš 6.50 dolárov a naberieš si čo a koľko toho chceš). Varia tu dosť dobre ale dnešný obed mi nechutil.
V piatok sme počas obeda dostali zmrzlinu. Teda mohol si ju dostať, len keď si mal oblečené niečo, čo reprezentovalo školu ( vysokú) o ktorú sa zaujímaš. Ja som doma nič podobné nemala. Jedna žena mi povedala, že si môžem zobrať z ich stola, čo chcem, ukázať sa v tom a potom to vrátiť späť. Vybrala som si jedno tričko asi o dve čísla väčšie
. Ona sa na mne len smiala a povedala, že to je presne ,, moja ” veľkosť. Dostala som teda zmrzlinu a ona mi k tomu povedala , že si ho môžem nechať. Mám teda o tričko naviac. Neskôr som dostala ešte pár zmrzlín navyše a ja som ich dokopy v ten deň zjedla 3. O 5 hodine poobede som mala ísť na takzvaný girls retreat. Bolo to stretnutie v katolíckej cirkvi v Aspene . Nevedela som, čo mám od toho čakať. Jediné čo som vedela bolo, že nezáleží na tom z akej cirkvi pochádzaš a že je to určené len pre dievčatá. Bolo tam veľa dievčat z mojej školy, takže som mohla spoznať nových ľudí a nadviazať nové priateľstvá. Piatok bol hlavne o zoznamovaní, hrali sme hry a boli sme oboznámené s programom na víkend. Girls retreat bol hlavne o tom vážiť si samú seba, poznať sa a rozhodnúť sa kým chceme a nechceme byť. Neskutočne inšpiratívnou ženou je Chelsea Gheesling. Ona bola hlavnou rečníčkou a porozprávala nám, ako ona prekonávala prekážky v jej živote. Večer sme si ešte opekali marsmallow s čokoládou a rozprávali sa.
Ráno sme si dali raňajky. Mali sme krátku prednášku o tom, kým byť nechceme a ako robiť správne rozhodnutia. Na obed sme išli do mesta. Bol tam menší jarmok a my sme sa snažili ukázať dievčatám, ktoré neboli z Aspenu mesto. Spravili sme si niekoľko fotiek a išli sme na ďalšiu prednášku. Kedže v Aspene je typická turistika, aj tento víkend sme sa na jednu vybrali. Nebola náročná a na konci sme sa rozdelili do 3 tímov. Zelený ( ten bol môj), modrý a ružový. Mali sme naozaj super program a celé som si to užila. Môj tím prekvapivo nevyhral a prehrali sme o 3 body. Ja som po ceste späť robila veľa fotiek. Jeseň v Aspene je krásna. Večer sme už mali poslednú prednášku a čas na rozmýšľanie. Jedno prekvapenie bolo, že organizátorka tohto stretnutia sa skontaktovala s našimi rodinami a povedala im , že ak chcú, môžu nám napísať listy. Moja host mamina mi napísala list a tiež o tomto informovala moju maminu. Tá mi tiež napísala list a zapojila niekoľko ďalších ľudí(ďakujem všetkým, ktorí mi ich napísali). Na konci nám tieto listy mali dať ( ja som odchádzala už v sobotu večer a preto som ich dostala skôr). Najskôr som si riadne poplakala. Bolo celkom ťažké čítať niečo od ľudí, ktorí sú ti tak blízki, no teraz tak vzdialení. Bola to však jedna z najkrajších vecí, čo pre mňa mohli spraviť. Som im veľmi vďačná a patrí im jedno veľké ďakujem.
Další články od Natálie
