Bola som v Amerike, konkrétne v štáte Colorádo v meste Aspen. Tento článok chcem začať tým, čím začala moja výmena. Neistotou. Viem, že je veľa ľudí, ktorí sú úplne rozhodnutí, že chcú ísť na výmenu. Chcú stráviť rok v zahraničí, ale tak isto viem, že niektorí z vás to nevedia úplne naisto. Je v poriadku nevedieť a ja by som s vami chcela zdieľať to čo mne spôsobovalo neistotu. Nebola som si istá či som ,, pripravená ” na výmenu, či sa moji priatelia nezmenia alebo ich náhodou nestratím a sama som si to celé najskôr nevedela predstaviť. Dôležité bolo, že aj napriek všetkým veciam som sa rozhodla tomu dať šancu a jedného dňa sa neistota vyparila a nahradila ju túžba sa osamostatniť. Skúsiť niečo nové a dospieť.
Vtedy som začala bojovať. Snažila som sa urobiť svoje maximum a ukázať Rotary kto som. Ak by sa rozhodli, že nie som pripravená na výmenu, tak by som to akceptovala a vedela by som, že som sa nevzdala, ale naozaj som do toho dala všetko. To bolo niečo na čo som sa zameriavala predtým ako som odišla. Počas vyplňovania prihlášky som občas strácala nervy, ale snažila som všetko spraviť tak, ako mám. Moja prihláška bola poslaná do jedného dištriktu, potom bola vymenená a skončila som niekde úplne inde než som mala.
Skončila som teda v meste Aspen. V meste, kde lyžuje ešte aj vaše zviera :/ a mňa lyžovanie prestalo baviť pred 5 rokmi. Keďže z každého rohu som počula, že ako výmenný študent by si mal byť otvorený veciam, pokladala som si otázku či to platí aj na niečo, čo už poznám a nebavi ma to. Nevedela som čo mám od toho čakať, ale vedela som, že sa lyžovaniu nevyhnem. Mohla som sa rozhodnúť zostať v postoji, že to nemám rada alebo som tomu mohla dať ešte jednu šancu. No a teraz som tu. Už som si tým celým prešla a som rada že som sa nevzdala a nebála nových vecí.
Lyžovala som 41 dní a som neskutočne rada, že som sa rozhodla to ešte vyskúšať. Lyžovanie som si zamilovala a veľmi ma to baví .Bojovala som takzvane ,,sama proti sebe,” ale zvitazila som a moja zlá skúsenosť sa zmenila na dobrú. Moja výmena sa tým zásadne zmenila. Počas výmeny nastanú rôzne situácie a občas je ťažké sa zaprieť a prekonať, no výsledok stojí za to. Napríklad ja som sa prihlásila na tenis. Predtým som ho hrala tak dvakrát a nevedela som toho veľa o tomto športe. Prihlásila som sa na tryouts, ktoré trvali týždeň. Tréner nám oznámil, že budú brať 20 báb do tímu a na tryout prišlo 55 dievčat.. Každý deň som sa učila nové veci a hoci som sa do tímu nedostala, neodradilo ma to od tenisu. Naučila som sa niečo nové a už viem či ma to baví alebo nie.
Dôležité sa je zapájať či už v klube alebo inde. Ak budete chodiť do vašeho klubu a budete javiť záujem, ľudia to uvidia a ocenia to. Budú vás pozývať na rôzne akcie a pomôžu vám v rôznych situáciách. Tak isto sa snažte rozprávať s vašou host rodinou. Ak sa cítite zle hovorte. Ak sa cítite dobre aj to im povedzte. Ocenia to a ak je niečo zle môžu sa pokúsiť to zmeniť. Ja som sa pred stahovanim z jednej rodiny do druhej mierne obávala. Moju host maminu som už poznala ale svojho host ocina ešte nie. Vedela som len, že je to starší pár. Nevedela som čo mám od toho čakať. Moj host ocino mal 75 rokov a je to ten najúžasnejší lyžiar akého poznám. Trávila som s ním veľa času a veľmi rýchlo som si s ním vybudovala úžasný vzťah. Bol to môj partner in crime a zároveň človek, ktorý ma ochraňoval. Naučil ma toho veľa a doteraz si stále voláme a zdieľame naše vtipné zážitky.
On bol človek ktorému som hneď povedala o mojej zlej skúsenosti s lyžovaním a jeho odpoveď bola:,, uvidíme čo s tým spravíme”. Vtedy som vedela, že som pri správnom človeku.On veci nikdy nevzdával a jeho moto je fake it until you make it. Je to človek, ktorého obdivujem. Takže ste rok sami, bez svojich typických priateľov, rodiny a máte čas sami pre seba, čo s tým idete spraviť?. Zistíte, aké je to byť a žiť s niekým, koho nepoznáte. Spoznávate sami seba a aj ľudí vo vašom okolí. Musíte si nájsť nových priateľov a zapojiť sa do novej komunity. Nemáte čo stratiť a len ,,prežívať ” tento rok je škoda. Prejde to veľmi rýchlo a na konci buď budete šťastní za to, že ste bojovali alebo sklamaní, že ste zostali vtom istom bode v akom ste prišli.
Veľa študentov má problém s jazykovou bariérou. Ja som mala taktiež problém s angličtinou a plne som si to uvedomovala. Keď som prišla do Ameriky vykašľala som sa na to ako rozprávam a hlavne som rozprávala. Je jedno o čom ale keď ľudia uvidia vašu snahu budú vám pomáhať. Uvedomila som si, že ide o môj progres. Ak som spravila nejakú chybu väčšinou som sa na tom len zasmiala a opravila sa. Tak som išla ďalej a ďalej až prišiel koniec mojej výmeny. Teraz sa pozerám späť a som rada, že som bojovala za veci, ktoré som chcela. Spoznala som nových ľudí, ale hlavne som sa prekonala ako človek.
Další články od Natálie
