fbpx

Už viac ako dva mesiace žijem nový život v Hobarte. Všetko sa zdá normálne, už som si zvykla aj na vtipy môjho host otca Michaela, na to, že keď prechádzam cez jednosmerku, radšej sa pozriem na obe strany lebo nikdy nevieš, či náhodou nešoféruje nejaký zabudlivý turista 🙂

Za tieto dva mesiace som sa toho veľa naučila. Zdá sa mi, že som oveľa viac sebavedomá, vyspelejšia. Nehanbím sa rozprávať pred veľa ľuďmi a samozrejme vyjadriť svoj názor, čo sa mi pred výmenou zdalo oveľa ťažšie.

Keby mi teraz niekto povedal, že mám ísť domov, nešla by som. Viem, že budem musieť a samozrejme sa budem tešiť na rodinu a kamarátov, ale ešte nie, ešte toho musím veľa vidieť a zažiť aj keď aj keby som teraz odišla, mala by som o čom rozprávať. A to, priatelia, je život na výmene. Tu som zažila rok za dva mesiace.

V škole mám dostatočne veľa kamarátov, na to aby som sa nenudila, či už na hodinách alebo cez prestávky. Škola tu je naozaj skvelá, učitelia sa snažia pomáhať študentom ako sa len dá. Ale jedna veta o škole stačí.

O tom čo som tu zatiaľ zažila by som mohla rozprávať naozaj dlho. Okrem toho, že žijem totálne normálny život študenta na strednej škole a musím vstávať každý deň skoro ráno, je toho dobrého oveľa oveľa viac.

Na výlety chodíme veľmi často, napríklad dnes, aj napriek tomu že sú prázdniny, som vstala o 7 a šla bicyklovať 19 kilometrov na Mt. Wellington. Naozaj sa tu prekonávam :D.

O dva týždne ma čaká trojdňová túra, budeme spať v lese, vláčiť so sebou minimálne 15 kilogramov jedla pitia a oblečenia, a každý deň 8 hodín chôdze, tak snáď prežijem. O týždeň na to idem spolu so všetkými výmennými študentmi z dištriktu na Tassie Tour – výlet po celej Tasmánii. Naozaj sa neviem dočkať. A to je asi 1% z toho čo ma ešte čaká.

Viem, že článok je krátky, ale nechcem písať veľmi veľa, aby to nezačala byť nuda, radšej pridám fotky aby ste aj vy mohli, síce iba z obrazovky, obdivovať krásy Tasmánie.

Další články od Martiny

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!