Prešiel mesiac a pol od kedy som prišla a konečne môžem povedať, že sa cítim naozaj skvele. Jetlag ma prešiel, už mi nieje taká zima ako na začiatku a škola je naozaj super, aj keď je dosť ťažká, celkom sa tam teším, väčšinou, keďže stále je to škola
Posledné dva týždne som bola dosť zaneprázdnená, či už povinnosti alebo zábava, hlavné je, že sa nenudím a čas mi tu beží naozaj rýchle, čo ma začína trochu hnevať! Jar je v plnom prúde, počasie sa začína zlepšovať, slnko tu (cez ozónovú dieru ) páli, dosť to cítiť. No nevadí, lepšie ako zima, no nie?
Tento víkend sme mali Rotary konferenciu Austrália a Nový Zéland, kde som stretla veľa ľudí, či už Rotariánov, rotexákov a takmer všetkých výmenných študentov, čo bolo úplne najlepšie. Prespala u mňa kamarátka z Fínska, v sobotu sme šli na večeru s ostatnými inboundmi, bolo dosť ťažké sa zhodnúť, bolo nás 10, no skončili sme v indickej reštaurácii, kde som zjedla 1/10 taniera. Mám síce rada pikantné jedlá, ale toto bol extrém.
Zlatý klinec v sobotu bol Mt. Wellington, kde som už raz vyšla pešo, no tentokrát to bolo veľmi spontánne rozhodnutie. Cesta trvala asi pol hodinu. Keď som vystúpila z auta, myslela som, že ma odfúkne. Kamarátovi z Brazílie odfúklo okuliare, čo je možno vtipné, ale vtedy to veľmi nebolo. Vietor mal rýchlosť 120 km/hodinu. Po asi 5 minútach nám prišli povedať, že máme nastúpiť do auta a ísť preč. Každopádne to bol super zážitok, ktorý sme zakončili horúcou čokoládou