fbpx

Prešiel mesiac a pol od kedy som prišla a konečne môžem povedať, že sa cítim naozaj skvele. Jetlag ma prešiel, už mi nieje taká zima ako na začiatku a škola je naozaj super, aj keď je dosť ťažká, celkom sa tam teším, väčšinou, keďže stále je to škola 😀

Posledné dva týždne som bola dosť zaneprázdnená, či už povinnosti alebo zábava, hlavné je, že sa nenudím a čas mi tu beží naozaj rýchle, čo ma začína trochu hnevať! Jar je v plnom prúde, počasie sa začína zlepšovať, slnko tu (cez ozónovú dieru 😦 ) páli, dosť to cítiť. No nevadí, lepšie ako zima, no nie?

Tento víkend sme mali Rotary konferenciu Austrália a Nový Zéland, kde som stretla veľa ľudí, či už Rotariánov, rotexákov a takmer všetkých výmenných študentov, čo bolo úplne najlepšie. Prespala u mňa kamarátka z Fínska, v sobotu sme šli na večeru s ostatnými inboundmi, bolo dosť ťažké sa zhodnúť, bolo nás 10, no skončili sme v indickej reštaurácii, kde som zjedla 1/10 taniera. Mám síce rada pikantné jedlá, ale toto bol extrém.

Zlatý klinec v sobotu bol Mt. Wellington, kde som už raz vyšla pešo, no tentokrát to bolo veľmi spontánne rozhodnutie. Cesta trvala asi pol hodinu. Keď som vystúpila z auta, myslela som, že ma odfúkne. Kamarátovi z Brazílie odfúklo okuliare, čo je možno vtipné, ale vtedy to veľmi nebolo. Vietor mal rýchlosť 120 km/hodinu. Po asi 5 minútach nám prišli povedať, že máme nastúpiť do auta a ísť preč. Každopádne to bol super zážitok, ktorý sme zakončili horúcou čokoládou 🙂

Další články od Martiny

Pin It on Pinterest

Share This

Sdílejte tento příspěvek se svými přáteli!